Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcov: 1/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. R. s.č. XXX, XXX XX P. F. R., 2/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. R. s.č. XXX, XXX XX P. F. R., obaja zastúpení: C. advokátske združenie D.á so sídlom R. proti žalovanému: O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. R. č. 2, XXX XX P. F. R., právne zastúpenému: D.. O. H., bytom ul. C. XXXX/XX, XXX XX Q., o určenie vlastníckej hranice a iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. -295 zo dňa 7. júna 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. -303 zo dňa 27. augusta 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -295 zo dňa 07.06.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. -303 zo dňa 27.08.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania proti žalobcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal znalcovi Ing. Vladimírovi Hrivíkovi so sídlom Zádubnie 227, 010 03 Žilina znalečné za účasť na súdnom pojednávaní konanom dňa 15.06.2016 vo výške 115,79 Eur, výrokom III. uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť znalcovi spoločne a nerozdielne znalečné vo výške 115, 79 Eur na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: J. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom IV. rozhodol o nároku štátu na náhradu trov štátu voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vo výške 100 % a výrokom V. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému určenia hranice medzi pozemkami v kat. úz. P. F. R. zapísanými na LV č. XXX v registri CKN parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2, parc.č. XXX/XX záhrady o výmere 650 m2 a na LV č. XXX v registri CKN ako parc.č. XXX/XX záhrady o výmere 606 m2, parc.č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2 prebieha v bodoch a až b znaleckého posudku a zároveň určenia vlastníckeho práva tvrdiac, že hranice medzi týmito pozemkami a vlastnícke práva k pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, sú iné ako nimi reálne užívané. Žalobcovia 1/, 2/ poukazovali vo svojej žalobe na to, že užívanie nehnuteľností je problematické od začiatku, lebo sestra žalobcu Q. je matkou žalovaného, ktorá asi v roku 2012 previedla vlastnícke právo na žalovaného a prevod sa realizoval tak, ako je to zapísané na LV, teda v rozpore so skutočnosťou. Právnym predchodcom žalobcu 1/ a jeho sestry Q. P. je ich otec R. T. a matka R. T., pričom otec žalobcu 1/ zomrel asi 4 roky pred podaním žaloby a matka pred 20-imi rokmi. Práve z iniciatívy nebohého otca oboch vlastníkov došlo k

tomu, že sa pôvodný pozemok rozdelil medzi súrodencov a každý z nich začal užívať rozdelenú časť pozemku. Sestre žalobcu 1/ zostal vo vlastníctve rodičovský rodinný dom a žalobcovia 1/, 2/ si legálne postavili v roku 1972 rodinný dom. V čase realizácie stavby bola podmienka, aby bol dom osadený v uličnej čiare a na ostatnom sa mali účastníci stavebného konania dohodnúť. Ako dôkaz slúži fakt, že v darovacej zmluve, ktorou žalobca nadobudol pozemok, je výmera pozemkov iná, než aká má byť určená v prírode v neprospech žalobcov. Bol vyhotovený geometrický náčrt skutkového a užívacieho stavu, ktorý nerieši pre nikoho z účastníkov požadované skutočnosti tak, ako si to účastníci predstavujú. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli v roku 1971 manželstvo a rodičia žalobcu 1/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.03.1971 darovali žalobcom 1/, 2/ pozemok označený geometrickým plánom ako novovytvorená parcela č. XXX/XX dvor 2a 97 m2 a parc. č. XXX/XX záhrada 6a 96 m2. Na tomto pozemku si žalobcovia 1/, 2/ postavili rodinný dom na základe stavebného povolenia z 28.05.1971, ktorý bol skolaudovaný na základe kolaudačného rozhodnutia č. Výst. XXXX/XX zo dňa 17.05.1974, pričom k oploteniu pozemku žalobcov došlo v roku 1985, kedy žalobcovia pozemok oplotili, tak ako bola hranica stanovená za účasti otca žalobcu, ktorý určil ako bude hranica prebiehať, takto bol pozemok oplotený a tento stav sa doteraz nezmenil. Druhú časť z rozdeleného pozemku z ľavej strany užívali právni predchodcovia žalobcu 1/, teda rodičia žalobcu 1/ R. T. a jeho manželka R. T. až do svojej smrti. Otec žalobcu 1/ zomrel vo februári roku 2011. Oplotenie bolo vykonané tak, ako to dovolil otec žalobcu 1/ a takto sa to užíva doposiaľ. Spory nastali až po smrti rodičov žalobcu, dovtedy bola rodina súdržná. Sestra žalovaného 1/ Q. P. dostala celý rodičovský majetok za doopatrovanie rodičov a to rodičovský dom vrátane druhej polovice pozemku, ktorý bol súčasťou rodičovského domu, táto so zmenou hranice nesúhlasila. Následne Q. P. darovala tento rodičovský majetok svojmu synovi, teda žalovanému. Pozemok sa podľa výpovede svedkyne E. T., sestry žalobcu 1/, takto užíva v nezmenenom stave tak, ako bol pôvodne oplotený. Žalovaný namietal vydržanie hranice pozemkov, uviedol, že takto sa pozemky užívajú stále v nezmenenom stave, pričom pozemok bol reálne rozdelený za života jeho starých rodičov a tento stav doposiaľ bezo zmeny trvá. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že sú nezrovnalosti medzi písomnou a grafickou časťou katastrálneho operátu a tento stav bol odstránený v rámci katastrálneho konania, ktoré prebiehalo v priebehu sporu. Podľa prílohy č.l. 253 spisu znalec zaznamenal po oprave katastrálnym úradom nielen zakreslenie rodinného domu žalobcov 1/, 2/, ktorý v grafickej časti chýbal, ale aj opravu katastrálnej hranice v katastrálnom konaní X 49/16 tak, že táto je v súlade s doterajším užívacím stavom, teda katastrálny stav pred opravou bol zosúladený so súčasným užívacím stavom po oprave katastrálneho operátu, teda bol odstránený rozdiel medzi katastrálnym stavom hranice pred opravou a po oprave v technických podkladoch katastra nehnuteľností. Vzhľadom na námietku vydržania vznesenú žalovaným a jeho nesúhlas s novourčenou hranicou, súd návrh žalobcov 1/, 2/ na vypracovanie geometrického plánu zamietol a tento dôkaz nevykonal, lebo novo určená hranica by zasahovala do vlastníckeho práva žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasil, naopak vzniesol námietku vydržania a uviedol, že po reálnom rozdelení pozemku za účasti žalobcu 1/ a jeho starého otca bol takto pozemok rozdelený a takto sa nerušene užíva doposiaľ. Žalobca 1/ potvrdil, že pozemok oplotil v rokoch 1984 až 1985 a toto oplotenie nebolo menené, tento stav stále trvá doposiaľ. Žalovaný uviedol, že až 5 rokov po smrti starého otca začali žalobcovia tento problém riešiť, dovtedy sa s tým nič nerobilo, a až keď nehnuteľnosti on nadobudol v roku 2012, začali to žalobcovia riešiť v roku 2014. Žalobcovia nielen v žalobe ale aj v konaní namietali, že výmeru pozemku uvedenú na liste vlastníctva v skutočnosti tak, ako je vyznačená na liste vlastníctva, v skutočnosti nemajú. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. , ods. l, ods. 2 katastrálneho zákona, z ust. ods. l až 5 účinného do 31.12.1991 a z až 4 v znení účinnom k 31.12.1996. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení veci z hľadiska hmotného práva súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobe žalobcov 1/, 2/ nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že pozemok žalobcov 1/, 2/ bol oplotený za účasti žalobcov 1/, 2/ a rodičov žalobcu 1/ R. T. a R. T. v roku 1985, čo potvrdil žalobca 1/ pri ohliadke vykonanej súdom dňa 18.03.2015, ako aj vo svojej výpovedi na súdnom pojednávaní, teda pozemok tak, ako bol v presne nezistenom mesiaci v roku 1985 oplotený, sa užíva doposiaľ v nezmenenom stave, pričom žalobcovia nepreukázali, že by boli v spore. Podľa žalovaného tento stav začali riešiť až žalobou v roku 2014 resp. po smrti rodičov žalobcu, (otec žalobcu 1/ zomrel v roku 2011), podľa výpovede svedkyne E. T., sestry žalobcu 1/ dovtedy neboli v ich rodine žiadne problémy ani konflikty týkajúce sa hranice pozemkov a ako rodina veľmi dobre vychádzali, teda žiadne spory o hranicu pozemku v konaní preukázané neboli, tento stav trval nerušene a trvá doposiaľ. Táto hranica vedie pozdĺž zadnej steny rodinného domu žalobcov 1/, 2/ a pokračuje oplotením

medzi nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k vydržaniu hranice medzi pozemkami žalobcov 1/, 2/ a pozemkom vo vlastníctve žalovaného, teda od roku 1986 do roku 2011 (do smrti otca žalobcu 1/ uplynula doba 25 rokov), teda na základe dlhodobej držby a tým je daná aj dobromyseľnosť, lebo v konaní nebolo preukázané, že by boli účastníci v spore a že by túto hranicu namietali pred rokom 2014 a že by bol túto hranicu riešil nejaký úrad, čiže došlo k vydržaniu hranice medzi pozemkami, pričom po oprave technických podkladov katastrálneho operátu mapová hranica medzi pozemkami v technických podkladoch katastrálneho operátu zodpovedá terajšiemu užívaciemu stavu, čo uviedol znalec v grafickej prílohe č.l. 253 spisu. Podľa účinného najneskôr k 01.01.1986 začala plynúť vydržacia 10 ročná lehota na vydržanie katastrálnej hranice a uplynula 31.12.1996 podľa účinného k 31.12.1996, teda v čase podania žaloby dňa 08.10.2014 uplynula od realizácie oplotenia doba 28 rokov. Prvoinštančný súd preto dospel k záveru, že došlo k vydržaniu hranice medzi pozemkami, pričom žalovanému do vydržacej lehoty je potrebné započítať aj dobu, ktorá bola užívaná jeho právnymi predchodcami, čiže rodičmi žalobcu 1/ teda starými rodičmi žalovaného a jeho matkou Q. P. rod. T.. Pokiaľ ide o argument žalobcov uvedený v žalobe ako aj v ich vyjadreniach, že nemajú požadovanú výmeru pozemku, aká je zapísaná v katastri nehnuteľnosti, súd prvej inštancie konštatoval, že tento argument je pri stanovení hranice pozemku bezvýznamný a irelevantný, pretože spor o hranicu medzi pozemkami je v podstate vždy sporom o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktorej vlastníctvo je sporné medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov. V predmetnom spore po vykonanom dokazovaní uzavrel, že vlastníckou hranicou je užívacia hranica tak, ako sa nachádza v prírode, lebo zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že táto bola po dlhú dobu rešpektovaná už právnymi predchodcami žalobcu 1/ a žalovaného a že na tejto hranici sami žalobcovia vybudovali oplotenie za účasti rodičov žalobcu 1/ (ako v tom čase vlastníkov susediaceho pozemku) a právnych predchodcov žalovaného, ktorý pôvodne predstavoval jeden celok a z ktorého darovacou zmluvou previedli právni predchodcovia žalobcu 1/ časť na žalobcov 1/, 2/ a v takomto stave užívajú účastníci konania pozemky bez akejkoľvek zmeny doposiaľ, teda na základe dlhodobej držby. Konštatoval, že určenie hranice pozemkov je otázkou právnou, ktorej riešenie patrí výlučne súdu, a ten dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že za vlastnícku hranicu považuje užívaciu hranicu medzi pozemkami vzhľadom na vydržanie vlastníckej hranice, pričom v technických mapových podkladoch katastra nehnuteľností platných v čase rozhodnutia súdu je hranica pozemkov totožná so súčasným užívacím stavom, teda žalobcovia 1/, 2/ nemajú naliehavý právny záujem na jej určení. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalobcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné vo výške 115,79 Eur za účasť na súdnom pojednávaní konanom dňa 15.06.2016 a o nároku štátu na náhradu trov voči žalobcom 1/, 2/ vo výške 100 % rozhodol s poukazom na základných princípov s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v , nakoľko neobsahuje ustanovenie týkajúce sa nároku na náhradu trov štátu. S poukazom na znenie článku 4 základných princípov konštatoval, že rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov zodpovedá uplatnenie zásady úspechu vo veci podľa aj vo vzťahu k nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré platil, a to podľa výsledku konania, teda proti neúspešnej strane sporu. O náhrade trov konania vo vzťahu k úspešnému žalovanému v predmetnom spore rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal, keďže ten žiadne trovy nepožadoval a v konaní mu nevznikli.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnili odkazom na ust. , , , , a konštatovali, že po štvorročnom súdnom pojednávaní je vec v takom istom štádiu v akom sa nachádzala pred podaním žaloby. Predovšetkým namietli, že pokiaľ súd prvej inštancie mienil žalobu zamietnuť z dôvodu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, mal tak urobiť hneď po prvom pojednávaní, resp. po vykonaní obhliadky, a nie až po štyroch rokoch. Poukázali na to, že skutkový stav je stále rovnaký, naďalej platí, že na liste vlastníctva majú strany sporu zapísané iné výmery nehnuteľností ako tie v prírode v skutočnosti užívané a o takomto stave oni vedeli už v čase podávania žaloby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda vôbec nerieši rozdiely a rozpory v právnom stave a v užívacom stave. Uviedli, že im nešlo o to, aby kataster v rámci katastrálneho konania technicky zapisoval a zakresľoval ich rodinný dom, ale išlo im o to, aby sa podarilo zosúladiť stav, ktorý je iný podľa listu vlastníctva a iný reálne v prírode. Pokiaľ súd prvej inštancie po prvom pojednávaní a po vykonaní obhliadky na mieste samom usúdil, že je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, potom je zrejmé, že takéto znalecké dokazovanie nemalo byť samoúčelné, ale bolo nutné na to, aby ich žalobe bolo možné vyhovieť. Žalobcovia 1/, 2/ zdôraznili, že splnili znalcom určené požiadavky potrebné pre zameranie a vyhotovenie znaleckého posudku a zaplatili preddavky na znalecké dokazovanie.

Nestotožnili sa s konštatovaním prvoinštančného súdu, že žalobe nie je možné vyhovieť v dôsledku dlhodobého stavu držby a užívania pozemkov žalovaným, lebo pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa vyžaduje dobromyseľnosť na strane toho, kto tvrdí, že vlastnícke právo vydržal a tiež sa vyžaduje nespochybniteľný dôvod a právna skutočnosť, od ktorej nový domnelý vlastník odvíja svoje dobromyseľne nadobudnuté právo na užívanie nehnuteľností. Žalobcovi 1/, 2/ zdôraznili, že v danom prípade však nemožno hovoriť ani o žiadnom právnom dôvode, od ktorého sa užívanie pozemkov odvodzuje a už vôbec nie o dobromyseľnosti takého užívania, pretože ide o klasickú okupáciu cudzieho pozemku, čo je známe nielen v ich rodinách, ale aj všeobecne v ich okolí, ktoré má vedomosť o daných vzťahoch. Uviedli, že nemôže ísť o dobromyseľnosť, ak predchádzajúci vlastník - otec žalobcu 1/ (R. T.) a matka žalovaného boli jednoznačne prinútení konať tak ako to prikázal on, bez ohľadu na to, že listina, ktorou nadobudli vlastnícke právo, obsahuje niečo iné ako je reálny stav. Nie je dobromyseľné, keď ten istý človek po zameraní pozemku podľa zmluvy a taktiež aj prístavbe ich domu na mieste samom vytrhal všetky meračské znaky, ktoré boli osadené podľa zmluvy, ktorými oni tieto pozemky nadobudli a taktiež zo spisu jednoznačne vyplýva, že práve na pokyn R. T. sa vyriešenie týchto problematických vlastníckych vzťahov vrátane hraníc odložilo na obdobie po jeho smrti, s čím boli všetci nútení súhlasiť, čo oni žalobcovia 1/, 2/ na súde aj preukázali, najmä výpoveďou svedkyne E. T., ktorá tieto vzťahy objasnila, avšak súd prvej inštancie jej výpoveď pri rozhodovaní úplne odignoroval. Žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je predčasné a bez ďalšieho dokazovania nie je možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Súd prvej inštancie totiž rozhodol bez toho, aby vykonal navrhnuté dokazovanie, a aby využil ich prostriedky ich procesného útoku, následkom čoho vec nesprávne právne posúdil, keď nevyriešil právny problém, ale zachoval všetky zmätkové zápisy katastrálnych operátoch vrátane listov vlastníctva, hraníc pozemkov, kde právna hranica je inde ako užívacia hranica, pričom tento stav spôsobuje právny chaos a nejasné právne postavenie oboch strán sporu, pokiaľ ide o ich vlastnícke práva. Žalobcovia 1/, 2/ preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi dňa 15.08.2018, písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , (ďalej len „“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Odvolací súd vec po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec z právneho hľadiska správne posúdil a v konečnom dôsledku správne vo veci rozhodol.

6. Po preskúmaní všetkých námietok, ktoré boli v odvolaní žalobcami 1/, 2/ vznesené, sa odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi prvoinštančného súdu a preto si osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle . Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné.

7. Podstatou skutkových tvrdení, od ktorých žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali uplatnený nárok na určenie vlastníckej hranice medzi dotknutými pozemkami, ktorý je v zásade vždy nárokom na určenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku (o ktorej žalobca tvrdí, že mu patrí a že ju neprávom užíva žalovaný), je tvrdenie, že hoci žalobcovia 1/, 2/ darovacou zmluvou zo dňa 18.03.1971 nadobudli pozemky označené geometrickým plánom ako novovytvorené parc. č. XXX/XX vo výmere 297 m2 a parc. č. XXX/XX vo výmere 696 m2, teda v konkrétnej výmere pozemkov, tak v skutočnosti nimi reálne užívané pozemky túto výmeru nemajú a to z dôvodu, že oplotením realizovaným medzi týmito pozemkami na jednej strane a pozemkami teraz vo vlastníctve žalovaného došlo k prihradeniu ich časti k pozemkom patriacim žalovanému.

8. Žalovaný v spore argumentoval tým, že ak by aj pri realizácii oplotenia medzi dotknutými pozemkami v roku 1985 došlo k prihradeniu časti pozemkov žalobcov 1/, 2/

k susedným pozemkom teraz patriacim žalovanému, tak vzhľadom na okolnosti, za ktorých k tomu došlo a vzhľadom na dĺžku nerušenej doby držby takto oplotením ohraničených pozemkov právnymi predchodcami žalovaného vo vlastníctve príslušných pozemkov by žalovaný nadobudol takúto časť pozemkov žalobcov vydržaním a teda žaloba by bola aj z tohto dôvodu neopodstatnená.

9. Podstatou skutkových záverov, na ktorých svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil súd prvej inštancie, je zistenie, že k oploteniu pozemkov žalobcov došlo v roku 1985, kedy títo pozemok oplotili tak, ako bola hranica stanovená za účasti otca žalobcu 1/, ktorý určil, kadiaľ bude hranica medzi pozemkami prebiehať a takto vytvorený stav užívania pozemkov týmto oplotením trval najmenej od začiatku roku 1986 a doposiaľ sa nezmenil a prinajmenej do smrti otca žalobcu 1/ v roku 2011 nedošlo zo strany žalobcov k žiadnemu spochybňovaniu takto určenej hranice medzi dotknutými pozemkami. Z týchto skutkových záverov potom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným k pozemkom v súlade s ich užívacím stavom vytvoreným realizáciou oplotenia v zmysle zákonných ustanovení, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku poukázal. Zároveň súd prvej inštancie správne konštatoval, že vykonanou opravou chyby v katastrálnom operáte, ku ktorej došlo v priebehu sporu v súlade s ustanovením a v znení neskorších predpisov, došlo k zosúladeniu katastrálneho stavu so súčasným užívacím stavom, a teda bol tak odstránený rozdiel katastrálneho stavu hranice pred opravou a po oprave v technických podkladoch katastra nehnuteľností. Súčasťou takejto opravy chyby v katastrálnom operáte by mala byť aj úprava výmery pozemkov žalobcov, čo však nie je otázkou, ktorú by prináležalo súdu riešiť v tomto spore. K postupu prvoinštančného súdu, ktorý odmietol realizovať dôkazný návrh žalobcov na vypracovanie geometrického plánu, ktorým by bolo zistené, aká časť pozemkov žalobcov mala byť realizáciou oplotenia z roku 1985 prihradená k susedným pozemkom teraz patriacim žalovanému, treba uviesť, že aj tento postup v konaní bol správny, pretože realizácia takéhoto geometrického plánu by mohla viesť len k odčleneniu takejto prípadnej časti pozemkov ako samostatných parciel, ktorých vytvorenie by však bolo vzhľadom na záver súdu o vydržaní celkom neúčelné, a teda realizácia takéhoto znaleckého dokazovania by prichádzala do úvahy len v prípade iného právneho záveru súdu o námietke vydržania vznesenej v konaní žalovaným, ktorú súd vyhodnotil ako opodstatnenú z už dôvodov vyššie uvedených.

10. Na podporu správnosti právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie možno poukázať aj na právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Českej republiky, vychádzajúce z úplne zhodnej právnej úpravy , vzťahujúcej sa na posudzované obdobie, a to najmä na rozsudky sp. zn. zo dňa 26.07.2006, zo dňa 25.07.2006, zo dňa 31.05.2005 a zo dňa 17.11.1999. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku sp. zn. , právo osobného užívania pozemku vzniknuté pred 1. januárom 1992, ktoré trvá k tomuto dňu, sa týmto dňom mení na vlastníctvo: fyzickej osoby a držitelia by teda mohli vydržať vlastnícke právo k takejto časti pozemku za predpokladu, že boli presvedčení, že im právo osobného užívania k priplotenému pozemku platne vzniklo, že sa transformovalo na vlastnícke právo a že v dobrej viere vytrvali, pokiaľ neuplynula l0-ročná lehota podmieňujúca vydržanie plynúca od 1. januára 1992. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku sp. zn. , ak niekto nadobudne pozemok a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu vyvolaného tým, že mu prevodca predá pozemok v hraniciach v akých ho sám užíval, uchopí držby časti susedného pozemku, bude oprávneným držiteľom a jeho držba môže vyústiť do vydržania, pričom v takomto prípade sa oprávnená držba opiera o tzv. domnelý (putatívny) titul. S prihliadnutím na všetky okolnosti, možno spravidla považovať za ospravedlniteľný omyl, ak výmera omylom prevzatého pozemku nepresahuje 50 m2 pozemku skutočne nadobudnutého, pričom vo výnimočných prípadoch možno aj túto hranicu prelomiť. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku sp. zn. skutočnosť, že vlastníci pozemku resp. ich právni predchodcovia nenechali zamerať hranicu svojho pozemku, nemohla znamenať nedostatok ich dobromyseľnosti, že im patrí časť susedného pozemku iného vlastníka, a to najmä v situácii, keď vlastník susedného pozemku sám vybudoval oplotenie, ktorým k pozemku vlastníkov časť svojho pozemku priplotil. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku sp. zn. , pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce

k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a preto len samotná okolnosť, že vo verejných knihách bola pôvodne hranica medzi pozemkami vyznačená inak, nemohla vylúčiť dobromyseľnosť držiteľa časti susedného pozemku. Tiež Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. zo dňa 01.07.2014 vyslovil právny záver, podľa ktorého na uchopenie sa držby pozemku, resp. jeho časti je potrebné, aby predmet držby bol nezmeniteľný a kedykoľvek reprodukovateľný a takto býva spravidla vtedy, keď sa nový nadobúdateľ súčasne s držbou pozemku nadobudnutého podľa právneho titulu držby uchopí časti susedného cudzieho pozemku, ktorý je však "oplotený" s pozemkom podľa titulu nadobudnutým, prípadne získa stavbu, ktorá sa čiastočne nachádza na cudzom pozemku. Napokon treba poukázať aj na právne závery týkajúce sa podmienok vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorých pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol a nemôže byť rozhodujúce, že pritom nesplniť zákonné podmienky, pričom za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, kde je spravidla rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. V zmysle tohto nálezu treba pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa a čl. 11 ods. 1 Listiny, základného práva na súdnu ochranu podl'a a čl. 36 ods. 1 Listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru považovať taký výklad Obč, zák., ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Týmto nálezom ústavného súdu a z neho vyplývajúcimi závermi došlo k odstráneniu prílišného formalizmu vyžadovaného podľa predchádzajúcej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov pri splnení podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním z hľadiska právnej kvality nadobúdacieho titulu a s tým súvisiaceho neospravedlniteľného právneho omylu držiteľa, kedy by inštitút vydržania stratil svoj základný zmysel a opodstatnenie.

11. Aj s poukazom na právne závery vyplývajúce z uvedenej rozhodovacej činnosti súdov, je právny záver súdu prvej inštancie o vydržaní vlastníckeho práva žalovaným k akejkoľvek časti pozemkov žalobcov 1/, 2/ priplotenej k pozemkom patriacim žalovanému oplotením vybudovaným spôsobom a za okolností, ako vyplynuli zo správnych skutkových zistení prvoinštančného súdu, potrebné považovať za správny.

12. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď ten bol v odvolacom konaní úspešný, a podľa zásady úspechu vo veci obsiahnutej v by mu náhrada trov patrila. Žalovanému však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).