Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_29C-8-2021.pdf
PDF · 184.62 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Ing. Mariannou Kertésovou, v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Ján Kavulič, advokát, ul. XX. XXXXXXXX XXXX/X, XXX XX D. proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX, 2/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. C. XXXX/X, XXX XX A., 3/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, H. K. X, XXX XX A., 4/ L. A. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX, A., zastúpený: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, Nám. Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, 5/ AGROSPOL spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, IČO: 31 675 131, 072 11 Čečehov 150, zastúpený VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, Žižkova 4 D, 040 01 Košice, 6/ N. G. O. M., 7/ P. J. O. D., 8/ N. K. O. G., 9/ P. J. O. G., 10/ N. L. O. G., 11/ A. L. O. G., 12/ P. Q. O. G., 13/ E. D., 14/ A. G., 15/ A. R. O. D., 16/ E. G. (Bratko), 17/ N. G. O. L., 18/ N. R. O. L., 19/ N. S. O. G., 20/ A. D. O. R., 21/ E. G., žalovaní 6/ až 21/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že nehnuteľnosti v katastrálnom území C., označené ako
- parc. CKN č. 687/1 - záhrada o výmere 692 m2
- parc. CKN č. 687/2 - záhrada o výmere 771 m2
- parc. CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 715 m2
- parc. CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 702 m2
- parc. CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 1901 m2
- parc. CKN č. 689/1 - zastavaná plocha o výmere 161 m2
- parc. CKN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 386 m2
- parc. CKN č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 479 m2 vytvorené geometrickým plánom vyhotoviteľa: Ing. Miroslav Mihalík- GEOMM, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 32 389 833, č. GP 32389833-102/2017 zo dňa 14.7.2018, z pôvodných parciel zapísaných v katastrálnom území C. na :
- LV č. XXXX ako parc. 686/1- orná pôda o výmere 1878 m2
- LV č. XXXX ako parc. EKN 687/1 - orná pôda o výmere 1211 m2
- LV č. XXX ako parc. EKN 687/2 - orná pôda o výmere 691 m2
- LV č. XXXX ako parc. 688/1- orná pôda o výmere 712 m2
- LV č. XXXX ako parc. 689/1 - orná pôda o výmere 1340 m2 sú súčasťou dedičstva po nebohých:
- E. M., O. M., nar. X.X.XXXX, Lastomír, zomr. XX.XX.XXXX v A.
- P. M., O. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX v A., obaja naposledy bytom v obci C. T. XXX.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2021 domáhala určenia , že vyššie spomenuté nehnuteľnosti patria do dedičstva.
2. Žalobu odôvodnila tým, že je jedinou dcérou ( dedičkou) svojich rodičov a to otca E. M., nar. X.X.XXXX, , zomr. XX.XX.XXXX v A. a matky P. M., O. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX v A., obaja naposledy bytom C. XXX. Žalovaní v 1. až 5. rade sú ku dňu podania žaloby v katastri nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva, ktoré sú predmetom žaloby, formálne vedení ako známi podieloví spoluvlastníci tam zapísaných nehnuteľností. Žalovaní v 6. až 21. rade sú v katastri nehnuteľností formálne vedení na príslušných listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci nehnuteností, ktorí nie sú známi a ktorých práva spravuje a v tomto konaní má právo zastupovať Slovenský pozemkový fond. Starý otec žalobkyne E. G. ( otec matky žalobkyne), získal na základe vzájomnej výmeny od pozemkovo- knižných vlastníkov ešte v roku 1949 pre svoju dcéru P. a zaťa E. M. nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Lastomír: parc. 687/1 - Žvičina a parc. 689 - Žvičina, na ktorých si rodičia žalobkyne postavili v roku 1950 rodinný dom, v obecnej evidencii vtedy vedený pod č.d. 192. Rodičia žalobkyne v tom istom čase kúpou od pozemno knižnej vlastníčky N. G., O. L. nadobudli nehnuteľnosť
- záhradu, vtedy zapísanú v PKV č. 59 pre kat. územie C. ako mpč. 239. Pre potreby vykonania formálneho prevodu a zápisu dovtedy existujúcej zákonnej evidencie nehnuteľností, túto skutočnosť aj písomnou zmluvou dňa 4.9.1962 potvrdili A. G. a N. J., O. G., ako dedička pozemku v hone Žvitčina č. parc. 686. Rodičia žalobkyne potrebovali takto získané nehnuteľnosti zaknihovať dovtedy platnej zákonnej evidencie nehnuteľností, preto na ten účel objednali spracovanie geometrického plánu. Pre účely zápisu vlastníctva vyhotoviteľ tohto GP pôvodné parcely mapy pozemkového katastra, ktoré nadobudli rodičia žalobkyne zámenou, kúpou a skutočnou držbou zrušil a dotknuté nehnuteľnosti nanovo označil takto: č. parcely 686 - záhrady o výmere 6370 m2 a č.parcely 689 - dom, dvor o výmere 722 m2. Následne rodičia žalobkyne podali na príslušný ONV žiadosť o schválenie zmluvy, ktorej ONV v Michalovciach rozhodnutím č. 2785/64 zo dňa 18.3.1964 vyhovel tak, že „privoľuje k prevodu vlastníckeho práva nehnuteľností.” Rodičia žalobkyne potom podali žiadosť o zápis vlastníctva nehnuteľností nadobudnutého zámenu, kúpou a skutočnou držbou na OS Michalovce. Tunajší súd však žiadosť kladne nevybavil a listom z 10.11.1964 oznámil, že od 1.4.1964 nadobudla účinnosť nová právna úprava evidencie nehnuteľností zavedená zák. č. 22/1964 Zb. a vládnym nariadením č. 23/1964 Zb., preto: „V dôsledku tohto stavu sa Vám vracajú pripojené doklady s tým, že žiadne zásahy nemôžu robiť vo vedení evidencií nehnuteľností okresné súdy a ani štátne notárstvo, ktoré po 1. apríli 1964 len spravujú pozemkové knihy. Po tom, čo otec žalobkyne v roku XXXX zomrel, matka žalobkyne podala na tunajší súd návrh n určenie vlastníckeho práva nadobudnutých nehnuteľností. Pre toto súdne konanie bol navrhovateľkou s návrhom súdu okrem iných dôkazov predložený pôvodný GP z roku 1963, ako aj aktuálne vypracovaná identifikácia parciel porovnaním pozemkovej knihy a platnej evidencie nehnuteľností, ako aj kópia z poz. mapy. Konanie vedené na tunajšom súde pod č. 5C 599/86 však bolo zastavené uzn. zo dňa 31.9.1987, kedže ”pred pojednávaním vzala navrhovateľka návrh v celom rozsahu späť.” Žalobkyňa sa po smrti svojej matky rozhodla majetkové záležitostí, rodičmi za života nevysporiadané, kvalifikovaným právnym postupom vysporiadať, najskôr mimosúdnou dohodou. Na ten účel zabezpečila vypracovanie nového geometrického plánu, ktorý by vychádzal z aktuálne platnej, zákonnej evidencie nehnuteľností. Tento geometrický plán č. 32389833-102/2017 vyhotoviteľa - L. A. A. - GEOMM zo dňa 17.1.72018, zohľadňujúc pôvodný geometrický plán z roku 1963, identifikoval nehnuteľnosti nadobudnuté rodičmi žalobkyne, špecifikované v bode 3. žaloby ako: parc. EKN 686/1
- orná pôda o výmere 1878 m2, zapísaná na LV č. XXXX, parc. EKN 687/1 - orná pôda o výmere 1211 m 2, zapísaná na LV č.XXXX, parc. EKN 687/2 - orná pôda o výmere 691 m 2, zapísaná na LV č. XXX, parc. EKN 688/1 - orná pôda o výmere 712 m 2, zapísaná na LV č. XXXX, parc. EKN 689
- orná pôda o výmere 1340 m2, zapísaná na LV č. XXXX. Žalobkyňa na takto geometrickým plánom definovaných nehnuteľnostiach následne identifikovala známe osoby, aktuálne formálne zapísané ako podieloví spoluvlastníci: Ján Paulo- žalovaný v 1. rade, zapísaný na LV č. XXX, pod B2 s podielom 1, E. A. - žalovaný v 2 .rade, zapísaný na LV č. XXXX, pod B1 s podielom 3/144, I. J. - žalovaný v 3 .rade, zapísaný na LV č. XXXX, pod B2 s podielom 3/144, L. A. M. - žalovaný v 4. rade, zapísaný na LV č. XXXX, pod B16, podiel 1/12, AGROSPOL spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce - žalovaný v 5. rade , zapísaný na LV č. XXXX pod B3 s podielom 22/144, pod B5 - s podielom 16/144, pod B6 - s podielom 12/144, pod B15 - s podielom 4/144, na LV č. XXXX pod B4 - s podielom 2/32, Slovenský pozemkový fond, ktorý je zapísaný ako správca pozemkov nezistených vlastníkov - teraz žalovaných v 6. až 21 . rade. Žalobkyňa najprv v roku 2018 prostredníctvom notárskeho úradu JUDR. M. R., písomne oslovila všetkých , v tom čase formálne zapísaných, známych podielových spoluvlastníkov, vedených na príslušných LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX N. XXXX s tým, aby dohodou uznali jej oprávnenú
držbu. Tento pokus nebol zavŕšený uzatvorením príslušnej dohody o uznaní oprávnenej držby, lebo nebol dosiahnutý súhlas všetkých známych, formálne zapísaných podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa potom prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v priebehu roka 2019 oslovila výzvou každého známeho, vtedy formálne zapísaného podielového spoluvlastníka, so zámerom dosiahnuť uznanie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním a teda mimosúdne vysporiadanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Žalovaní v 4 . až 5. rade však opäť nesúhlasili s návrhom žalobkyne. Žalobkyňa je preto nútená domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Žalobkyňa tvrdí, že jej rodičia od doby faktického nadobudnutia predmetných nehnuteľností, teda od roku 1949 tieto v dobrej viere ako vlastné užívali až do svojej smrti a v takomto nepretržitom užívaní ich po celú dobu nikto nerušil. Žalobkyňa tvrdí, že jej rodičia boli po celú dobu oprávnenými držiteľmi týchto nehnuteľností a pokiaľ by nedošlo s účinnosťou ku dňu 1.4.1964 k zmene zákonnej úpravy nadobúdania a evidencie nehnuteľností, tak by už v roku 1964 došlo k zápisu vlastníctva v minulosti nadobudnutých nehnuteľností v ich prospech. Na nadobudnutých nehnuteľnostiach rodičia žalobkyne postavili rodinný dom ešte v roku 1950, vtedy s č.d. 192, ktorý po neskoršom prečíslovaní získal č.s.291. Tento rodinný dom č. s. 291 dedením v roku 2002 získala ako jediná dedička žalobkyňa, avšak bez pozemkov, na ktorých bol postavený. Po smrti rodičov sa žalobkyňa o rodinný dom a nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto žaloby starala sama, alebo za pomoci maminho brata. Počas celej doby užívania rodičia žalobkyne a po ich smrti sama žalobkyňa z týchto nehnuteľností platili príslušnú daň. Ani žalobkyňu počas celej doby užívania a starostlivosti o majetok rodičov nikto nerušil, ani žiadne vecné práva k predmetu žaloby neuplatnil. Rodičia žalobkyne vstúpili do oprávnenej držby sporných nehnuteľností v roku 1949, ked podľa práva platného na Slovensku do 31.12.1950, bola vydržacia doba 32 rokov. S účinnosťou od 1.1.1951 sa podľa zák. č. 141/1950 Zb. ( tzv. stredný obč. zákonník) ustanovila pre vydržanie nehnuteľností vydržacia doba v dĺžke 10 rokov tak, že, pre vydržanie ktorého doba začala plynúť pred 1. januárom 1951 platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. decembra 1960. Podľa vtedy platnej právnej úpravy a konštantnej judikatúry sa vyžadovala dobromyseľná a nepretržitá držba, pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí ( najmä R/65/1972, tiež R - NS SR 5Cdo 49/2010.) Žalobkyňa tvrdí, že v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy vydržanie vlastníckeho práva, platnej v čase vstúpenia jej rodičov do oprávnenej držby nehnuteľností, ako aj skutkového stavu popísaného a preukázaného, jej rodičia za svojho života vlastníctvo predmetu žaloby vydržali. Teda spoločne, najneskoršie dňom 31.12.1960, nadobudli ako manželia nehnuteľnosti, ktoré podľa aktuálnej zákonnej evidencie sú v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie C. evidované ako: parc. EKN 686/1 -orná pôda o výmere 1878m 2, zapísaná na LV č. XXXX, parc. EKN 687/1 - orná pôda o výmere 1211 m 2, zapísaná na LV č. XXXX, parc. EKN 687/2 - orná pôda o výmere 691 m2, zapísaná na LV XXX, parc. EKN 688/1 - orná pôda o výmere 712 m2, zapísaná na LV XXXX, parc. EKN 689 - orná pôda o výmere 1340 m2, zapísaná na LV č. XXXX Žalobkyňa tvrdí, že jej rodičia splnili všetky štyri požadované podmienky a to jednak v predmete vydržania, tak aj v subjekte vydržania, v oprávnenosti ( dobromyseľnosti) držby, ako aj vo vydržacej dobe. Žalobkyňa je preto po smrti svojich rodičov, ako jediná dedička, oprávnenou osobou k podaniu žaloby. Žalobkyňa tvrdí, že „určenie nehnuteľnosti patria do dedičstva,” ktoré touto žalobou požaduje, nemožno dosiahnuť ináč len súdnou cestou a že rozhodnutím podľa tejto žaloby sa navždy odstráni stav neistoty v právnom vzťahu, lebo bude spoľahlivým základom pre prejednanie veci v dedičskom konaní, keďže žalobkyňa je súčasne jedinou oprávnenou dedičkou, a teda účastníkmi tohto konania sú všetci, do úvahy prichádzajúci budúci dedičia. Žalobkyňa je preto presvedčená, že tým je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom touto žalobou.
3. Žalobkyňa k žalobe doložila kúpnopredajnú zmluvu reg. na ŠN v Michalovciach dňa 21.3.1964 pod p.r. 632/64, geometrický plán č. zák.: 60-25/204 - 920-63 a výkaz plôch z 21.8.1963(č.l.43-44), výkaz výmer ku GP z 21.8.1963, žiadosť o schválenie zmluvy zo 16.3.1964(č.l.39), rozhodnutie ONV z 18.3.1964(č.l.42), žiadosť o prevod vlastníctva doručené na tunajší súd 24.3.1964, oznámenie tunajšieho súdu v Michalovciach zo dňa 10.11.1964(č.l.40), identifikáciu parciel zo 7.5.1986(č.l.37), kópiu z pozemkovej mapy zo dňa 7.5.1986, uznesenie tunajšieho súdu z 31.9.1987(č.l.36), geometrický plán č. 32389833-102/2017 zo 14.7.2018(č.l.30), 5xLV ( 230; 1372; 1373; 1433; 1435), výsluch autorizovaného geodeta, vyhotoviteľa GP - L. A. A., dohodu dotknutých osôb z 10.10.2018(č.l.20), potvrdenie obce Lastomír z 20.1.2020(č.l.19), odpoveď PZ žalovaného vo 4 .rade zo 4.6.2019, odpoveď PZ žalovaného v 5. rade z 27.5.2019, vyjadrenie SPF zo 6.8.2019(č.l.15), osvedčenie o dedičstve č.D 1690/2000 zo
dňa 14.1.2002, osvedčenie o dedičstve č.D 2745/93 zo dňa 24.6.1996, LV č. XXXX, potvrdenie obce Lastomír z 24.7.2018(č.l.10)
4. Žalovaný v 1. rade (čl. 69) vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že uznáva v plnom rozsahu právo žalobkyne, nevznáša žiadne nároky na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby z 29.1.2021 a zároveň súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, tak že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
5. Žalovaný v 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu (čl. 72) vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že bol písomne vyzvaný notárskym úradom JUDr. Viktora Dubasa podaním zo dňa 10.10.2018 na podpísanie Dohody dotknutých osôb o uznaní držby a prechode vlastníckeho práva, a to bez uvedenia a ozrejmenia dôvodov a genézy vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Na predmetnú výzvu žalovaný v 4. rade reagoval listom z 19.10.2018. Následne bola žalovanému v 4. rade doručená výzva na uznanie vlastníckeho práva z 15.5.2019, na ktorú jej odpovedal listom z 4.6.2019. V predmetnej výzve je opätovne len stručne uvedené, že žalobkyňa by mala údajne dlhodobo, nikým nerušená najneskôr od roku 2000 túto nehnuteľnosť sama užívať ako svoju vlastnú, celú dobu z nej platiť daň s tým, že uvedenú nehnuteľnosť mala získať neformálnym darom od svojej matky P. M., ktorá spolu so svojim manželom E. M. túto mala získať kúpou od E. G. v roku 1949 a nerušene až do svojej smrti užívať ako vlastnú. K výzve však boli priložené okrem plnej moci a listu vlastníctva iba potvrdenie obce a časť geom. plánu, teda nekompletné listiny, z ktorých obsahu nebolo možné hodnoverne a spoľahlivo posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok. Zároveň poukázal na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobkyne ohľadom nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, keďže vo výzve z 15.5.2019 žalobkyňa uvádza, že je jedinou a výlučnou vlastníčkou nehnuteľností na ktorej má spoluvlastnícky podiel žalovaný v 4 . rade, ktorú mala získať darom od svojej matky s tým, že jej rodičia túto nehnuteľnosť mali získať kúpou od E. G. v roku 1949, zatiaľ, čo v žalobnom návrhu uvádza, že jej starý otec E. G. získal parc. č. 687/1 na základe vzájomnej výmeny od pozemkovo- knižných vlastníkov. Žalovaný v 4. rade získal spoluvlastnícky podiel k parcele č. 687/1 na základe darovacej zmluvy V-773/04 z 21.6.2004, ČZ-31/04 od predchádzajúcej vlastníčky K. F., O. F., toho času už nebohej, ktorá ju mala nadobudnúť dedením po svojich právnych predchodcoch. Od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku tento pravidelne navštevuje a podľa potreby ho užíva. Nemá vedomosť o tom, žeby počas jeho vlastníctva žalobkyňa predmetnú parcelu v akomkoľvek rozsahu užívala. Zároveň poukázal na to, že na predmetnej parcele 687/1, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva XXXX je uvedených celkovo 16 vlastníkov vrátane žalovaného v 4 .rade, avšak žalobkyňa ani je právni predchodcovia na predmetnom liste vlastníctva vôbec nefigurujú. Spochybňuje aj oprávnenosť držby, ktorú žalobkyňa podľa ich názoru predloženými listinami hodnoverne nepreukázala. Ak by sa aj preukázali skutočnosti uvedené v žalobe , tak žalovaný v 4. rade by bol nespochybniteľným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetnej parcele minimálne z dôvodu, žeby sám predmetný spoluvlastnícky podiel vydržal, keďže sa stal oprávneným a dobromyseľným vlastníkom na základe darovacej zmluvy ešte z roku 2004 a jeho vlastníctvo by v takom prípade bolo preukázané najneskôr v roku 2014 uplynutím 10 ročnej doby užívania. Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu v časti týkajúcej sa určenia predmetu dedičstva k parcele č. 687/1 zamietol ako nedôvodný.
6. Slovenský pozemkový fond, zástupca žalovaných v 6.-21. rade ( č.l. 85) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXX sú ako podieloví spoluvlastníci označení žalovaná v 8. rade K. N., O. G. ( SPF), nar. XX.X.XXXX a žalovaná v 9 .rade J. P., O. G. ( SPF), nar. X.X.XXXX, označené prostredníctvom mena a priezviska i dátumu narodenia, z ktorého vyplýva, že takto označené osoby s najväčšou pravdepodobnosťou už nežijú, resp. v čase podania žaloby nežili, a teda nemali procesnú subjektivitu. V súvislosti s preukázaním splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním musí súd skúmať oprávnenosť držby a teda aj existenciu právneho titulu, ktorý dobromyseľnosť držby u žalobcu ako aj u jeho právnych predchodcov mal zakladať. Vychádzajúc zo žaloby, žalobkyňa má za to, že predmetné sporné nehnuteľnosti užívala ona a jej právni predchodcovia desaťročia, od roku 1949, kedy starý otec žalobkyne získal parc. č. 687/1 a parc. č. 689 výmenou s pozemkovoknižnými vlastníkmi. Z geometrického plánu 60-25/204-920-63 zo dňa 21.8.1963 vyplýva, že nehnuteľnosti boli pôvodne evidované ako: p.č. 686, mpč. 239, PVK č. 59, 2374 m2, p.č. 687/1, mpč. 238a PKV č. 62, 1126m2, p.č. 687/2, mpč. 238b, PKV č. 63, 1126 m2, p.č. 688, mpč. 237b, PKV č. 977, 1190 m2, p.č., mpč. 237a, PKV č. 64, 1276 m2. Parcelu č. 689, záhrada o výmere 6370 m2 kúpil starý otec žalobkyne od A. G. a N. J. O. G. v roku 1963, uvádza sa v žalobe. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.7.1962 je stavebný pozemok v intraviláne obce vo výmere 18árov, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C. vo vložke 59, mpč. 239 pod B11 a B14. Predmetom evidencie
v PKV č. 59 podľa informácií obsiahnutých na aktuálnych listoch vlastníctva, kde sporné nehnuteľnosti evidované sú, bola parcela 686/1, LV č. XXXX, k.ú. C. vo výmere 1878 m2. Nehnuteľnosti evidované na PKV č. 64 N. F. T. 62, parcela č. 689 a parcela č. 687/1 mali byť právnymi predchodcami nadobudnuté výmenou v roku 1949 vychádzajúc z prehlásenia ku dňu 23.3.1949.
7. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 2.6.2021 (č.l. 89) v ktorom uviedol, že spoluvlastnícky podiel v rozsahu 3/144 na parcele č. 687/1 na LV č.XXXX nadobudol právnym titulom dedenia po svojej matke (21D 337/2018). Prevod jeho vlastníckych práv k parcele č. 687/1 do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný zápisom Z 2994/18 z.d. na Okresnom úrade Michalovce - katastrálny odbor dňa 27.9.2018. Nároky žalobkyne k jeho nehnuteľnosti považuje za domnelé. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.5.2021 pod sp.zn. 3Co-2-2021 podľa, ktorého právnym dôvodom vydržania nemôže byť geometrický plán, znalecký posudok, projektová dokumentácia a ani to, že držiteľ svoju dobrú vieru odvodzuje od púhej okolnosti, že sporný pozemok bol jeho právnym predchodcom a potom aj žalobcami nerušene užívaný v daných hraniciach. Podľa neho žalobkyňa a ani jej rodičia nemohli dobromyseľne držať predmetný pozemok, ktorého je v súčasnosti jediným oprávneným vlastníkom. Ak by aj skutočnosti o nepretržitej držbe, ktoré uvádza žalobkyňa boli pravdivé, vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudli, je možné pričítať jedine ignorancii vtedy platného práva a následne hrubému zanedbaniu starostlivosti o svoje práva. O nedobromyseľnosti svedčia pritom aj ďalšie skutočnosti uvádzané v predmetnej žalobe . Nemôže sa jednať o dobromyseľnú držbu, keďže rodičia žalobkyne a aj žalobkyňa mali jasnú vedomosť o tom, že vlastnícke práva k predmetnému pozemku nikdy nenadobudli. Po celú dobu mali vedomosť o oprávnených vlastníkoch predmetných pozemkov. Nepretržitá držba žalobkyne je podľa neho tiež sporná, nakoľko predmetný pozemok bol počas jeho prehliadky po nadobudnutí vlastníctva v roku 2018 neudržiavaný. Nárok žalobkyne v celom rozsahu odmieta.
8. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 18.6.2021 v ktorom uviedol, že bol písomne vyzvaný notárskym úradom E. M. R. podaním zo dňa 10.10.2018 na podpísanie Dohody dotknutých osôb o uznaní držby a prechode vlastníckeho práva, a to bez uvedenia a ozrejmenia dôvodov a genézy vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam. Na predmetnú výzvu žalovaný v 3. rade nereagoval.
9. Následne bola žalovanému v 3. rade doručená výzva na uznanie vlastníckeho práva, na ktorú reagoval telefonicky v tom zmysle, že pokiaľ je záujem o jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, je ochotný tento za primeranú cenu odpredať žalobkyni. Predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe dedenia 5D/64/06 zo dňa 30.11.2006, Z- 420/07, ČZ-48/07. Nemá vedomosť o užívaní predmetnej parcely žalobkyňou. Na predmetnom liste vlastníctva žalobkyňa ani jej právni predchodcovia vôbec nefigurujú. Domnelý nárok žalobkyne na jeho spoluvlastnícky podiel neuznáva. Ak by mala byť pravdivá informácia o výstavbe rodinného domu v prednej časti na susednej parcele právnymi predchodcami žalobkyne , právni predchodcovia žalobkyne mohli užívať zrejme len prednú časť, teda úplne inú susednú parcelu, na ktorej sa nachádza aj rodinný dom, avšak nie už tzv. záhumienky kde bolo viacero spoluvlastníkov. Dôkazom je aj samotná skutočnosť, že predná časť s domom, teda susedná parcela je samostatne ohraničená a teda aj oddelená od parcely č. 687/1 plotom. Ak by sa aj potvrdila genéza vlastníckych vzťahov, tak ako ju žalobkyňa uviedla v žalobe, žalovaný v 3. rade je nespochybniteľným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na predmetnej parcele minimálne z dôvodu, žeby sám predmetný spoluvlastnícky podel vydržal, keďže sa stal oprávneným a dobromyseľným vlastníkom na základe darovacej zmluvy ešte z roku 2006, a jeho vlastníctvo by v takom prípade bolo preukázané najneskôr v roku 2016 uplynutím 10 ročnej doby užívania. Navrhol, aby súd žalobný návrh v časti týkajúcej sa určenia predmetu dedičstva k parcele č. 687/1 zamietol ako nedôvodný.
10. Žalovaný v 5. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.6.2021 ( č.l. 102) v ktorom uviedol, že uvedené nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a rovnako bol presvedčený o dobromyseľnosti predchádzajúceho vlastníka ( riadne evidovaného na liste vlastníctva), pričom obaja konali v súlade s potvrdenými údajmi verejnej evidencie nehnuteľností ( katastra nehnuteľností). Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana aj pred pôvodným ( skutočným ) vlastníkom. Argumentácia, že poručitelia predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali, a teda boli dobromyseľní v tom, že im patrí , neobstojí. Právna
domnienka „Neznalosť zákona neospravedlňuje” platí do dnešných dní a platila aj v čase uskutočnenia prehlásenia p. D.. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, a že si neprisvojuje cudziu vec sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byt' predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať, po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva. Dobrá viera nie je daná, ak držiteľ od počiatku vedel o skutočnostiach, ktoré v ňom objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera nie je daná ani vtedy resp. zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. V predmetnom prípade okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby poručiteľa, neexistujú. Ani prípadná dlhodobá držba nehnuteľností poručiteľom bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá v ňom mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľností, nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
11. Žalobkyňa zaslala dňa 29.9.2021(č.l.123-125) súdu svoje vyjadrenie , v ktorom uviedla, že tvrdenia žalovaného v 2. rade považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené, lebo tunajší súd dňa 10.11.1964 nerozhodol o žiadosti rodičov žalobkyne o potvrdení nadobudnutia vlastníctva vydržaním, uplatnenej v súlade a podľa vtedy platných podmienok pre vydržanie, ktoré upravoval zákon č. 141/1950 Zb. Súd rozhodnúť nemohol, keďže zákon bol s účinnosťou od 1.4.1964 zrušený zákonom č. 40/1964, ktorý inštitút vydržanie neupravoval, preto súd iba rodičom oznámil, že „v dôsledku toho stavu sa Vám vracajú pripojené doklady s tým, že žiadne zásahy nemôžu robiť vo vedení evidencií nehnuteľností okresné súdy a ani štátne notárstva, ktoré po 1. apríli 1964 len spravujú pozemkové knihy...” . Ďalej žalovaný v 2 .rade nie je jediným oprávneným vlastníkom parc. 687/1 ako to tvrdí, ale je len formálne na LV č. XXXX vedený ako spoluvlastník s podielom 3/144 ( pod B1). Žalobkyňa tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti jej rodičia za svojho života vydržali. Teda spoločne , najneskoršie dňom 31.12.1960, tieto nehnuteľnosti nadobudli ako manželia. Dobromyseľnosť rodičov o vstupe do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností v roku 1949, ako aj jej existencia počas nepretržitej , nikým nerušenej oprávnenej držby k dátumu 31.12.1960, je potvrdená jednak ich správaním ( postavili tam RD), ale aj listinami ( obecné svedectvo Rady MNV zo 14.3.1964, ktoré sa spomína v žiadosti adresovanej súdu, či žiadosti adresovanej ONV; skutočnosti ohľadom dobromyseľnosti a nepretržitosti oprávnenej držby rodičov žalobkyne potvrdzuje aj vlastník susediaceho pozemku, ktorý ako druhý v poradí v tej časti obce Lastomír a v tom istom čase vstúpil do oprávnenej držby nehnuteľností, teraz označenej ako parc. CKN 684/4 a 685. Samotná skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nebol v roku 2018 riadne udržiavaná, sama o sebe nijako nemôže spochybniť oprávnenú, dlhodobú a nikým nerušenú držbu rodičov žalobkyne. K námietkam žalovaného v 3 .rade žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že ani žalobkyňa, ani je právni predchodcovia nie sú vedení na LV č. XXXX ako spoluvlastníci, nijako nevylučuje, ani nespochybňuje existenciu dobromyseľnej, dlhodobej a nikým nerušenej držby. Úvahu žalovaného v 3. rade pripúšťajúcu možnosť čiastočného vydržania časti nehnuteľnosti- zrejme zastavanú plochu s dvorom, považuje žalobkyňa za ničím nepodloženú špekuláciu. Názor žalovaného v 3 .rade, že sám najneskoršie v roku 2016, vydržal svoj podiel 3/144, považuje žalobkyňa za nesprávny, lebo už dávno predtým ( najneskôr 31.12.1960) vzniklo vlastnícke právo k predmetu žaloby rodičom žalobkyne. A títo svoje právo skutočným užívaním počas celého svojho života aj naplnili. Na rozdiel od žalovaného v 3 .rade, ktorý nevykonal voči oprávneným držiteľom doteraz žiadny úkon, smerujúci k uplatneniu svojho práva. Vlastne prvýkrát to urobil až vo vyjadrení k žalobe. Teda žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru tvrdí, že ak neskoršia kúpa nemala za následok ani len prerušenie vydržacej doby počas jej plynutia, tým menej môže mať na ňu dosah, keď sa už dávno predtým vydržacia doba naplnila a oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom. Podľa ust. § 566 ods. 1 a vtedy platného zákona č. 141/1950 Zb., u nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto žaloby sa oprávnený držiteľ ( rodičia žalobkyne) stal ich vlastníkom najneskoršie dňom 31.12.1960. Žalovaný v 5. rade pri postupnom kupovaní jednotlivých podielov nemohol byť dobromyseľným nadobúdateľom tak ako, to sám tvrdí. Vo
väčšine prípadov totiž ku kúpe podielov došlo v čase, keď prevodca, resp. sám žalovaný v 5. rade už mal informáciu o vecnom práve, ktorý žalobkyňa v roku 2018 prostredníctvom notára JUDr. Dubasa a v roku 2019 prostredníctvom svojho PZ uplatnila písomne voči všetkým, formálne vedeným spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Súdna prax sa v otázkach vzťahu dobromyseľného ( oprávneného) užívateľa a neskoršieho zmluvného nadobúdateľa ustálila ( zjednotila) na takom výklade, že ten, kto kupuje ( nadobúda) nehnuteľnosť, má sa presvedčiť nielen o vlastníctve prevodcu podľa platnej evidencie, ale aj o skutočnom stave nehnuteľností, včítane jej užívania. Ak taj neurobí, nemôže sa potom účinne brániť len poukazom na zákonnú evidenciu nehnuteľností, podľa ktorej legálne nadobudol vlastníctvo nehnuteľností ( najmä z rozsudku NS SR č. 5 Cdo/90/1995, resp. R 27/1999). K vyjadreniu Slovenského pozemkového fondu ohľadom toho, že žalované v 8. až 9. rade s najväčšou pravdepodobnosťou už nežijú , žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ taká skutočnosť o smrti osoby nie je podložená dôkazom ( úmrtný list, rozh. o dedičstve, rozh. o vyhlásení za mŕtveho) súd na také tvrdenie nemôže prihliadať.
12. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 27.4.2023(č.l.196) oznámil súdu, že so žalobkyňou došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody s tým, že uznáva právo žalobkyne, nevznáša žiadne nároky, neuplatňuje žiadne nároky na náhradu trov konania, súhlasí, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
13. Žalovaný v 5 .rade (č.l.198) prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie, ktorým uznal nárok žalobkyne. Zároveň vyjadrili súhlas s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.5.2023 (č.l.203) poukázala na to, že vo veci prebehlo mimosúdne konanie s tým, že žalovaní v 1. 2. a 5. rade súdu doručili súdu listiny ohľadom uznania práva žalobkyne. Rovnaký postup možno očakávať aj u žalovaných v 3 . a 4. rade., ktorí prisľúbili, že svoje procesné vyjadrenie s uznávacím prejavom doručia najneskôr do konca mája 2023. Po získaní stanovísk od žalovaných v 1. až 5. rade, bude žalobkyňa pripravená v priebehu mesiaca jún 2023 prerokovať vec aj so žalovaným v 6 . rade - SPF.
15. Žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l.210) oznámil súdu, že so žalobkyňou došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody s tým, že uznáva právo žalobkyne, nevznáša žiadne nároky a neuplatňuje žiadne nároky na náhradu trov konania.
16. Žalovaný v 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu (č.l.211) oznámil súdu, že so žalobkyňou došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody s tým, že uznáva právo žalobkyne, nevznáša žiadne nároky a neuplatňuje žiadne nároky na náhradu trov konania.
17. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných v 6. až 3. rade v podaní zo dňa 21.8.2023 (č.l.228-229) uviedol, že povinnosťou súdu je skúmať, či k vstupu do držby došlo už v roku 1949 alebo až kúpnou zmluvou z roku 1962. V konaní je potrebné preukázať, že právni predchodcovia žalobkyne mohli byť objektívne presvedčení o poctivom spôsobe nadobudnutia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ešte v roku 1949, čo ale spochybňuje skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkyne s odstupom času v roku 1962 uzavreli písomnú kúpnu zmluvu pre potreby vykonania formálneho prevodu a zápisu do vtedy existujúcej zákonnej evidencie nehnuteľností, teda právni predchodcovia žalobkyne mali vedomosť, že nie sú vlastníkmi sporných parciel, a preto majú za to, že nemohli byť dobromyseľní v držbe nehnuteľností počnúc rokom 1949. Ohľadom náhrady trov konania uviedli, že nakoľko žiaden z účastníkov konania tento stav nezavinil a žalovaní v 6 . až 21 . rade sú nezistení vlastníci, ktorých v konaní zastupuje právnická osoba zriadená štátom plniaca daný účel, ide o špecifický prípad s vhodnosťou použitia ust. § 257 CSP, na daný prípad nazeral ako na dôvod hodný osobitného zreteľa a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
18. Právny zástupca žalovaných v 3 . až 4 . rade podaním zo dňa 28.11.2023 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 29.11.2023 z dôvodu ochorenia. Zároveň ospravedlnil aj neúčasť žalovaných v 3 . až 4 .rade s tým, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, nakoľko medzi účastníkmi došlo k mimosúdnej dohode, čo bolo súdu oznámené 2.6.2023. Zároveň navrhol nepriznať trovy žalobkyni ani jeho klientom.
19. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 29.11.2023 uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Navrhol opravu chyby v písaní, kde v petite žaloby je zle uvedené číslo parcely CKN 189/1, nakoľko správne je 689/1.
20. Právny zástupca žalovaného v 5. rade uviedol, že v celom rozsahu zotrvávajú na ich predchádzajúcom podaní týkajúcom sa uznania nároku žalobkyne.
21. Zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu na danom pojednávaní ponechala na úvahe súdu, či boli splnené podmienky, ktoré oprávňujú k tomuto nároku.
22. Žalobkyňa na predmetnom pojednávaní súdu uviedla (č.l.246-247), že je jedinou dedičkou po rodičoch. Po smrti rodičov zistila, že dom a záhrada, ktorú užívajú sú nevysporiadané, tak sa obrátila na notársky úrad. Vysporiadanie za účasti notára bolo neúspešné a tak jedinou možnosťou ostala súdna cesta. V čase keď jej mama otehotnela sa rodičia s jej dedkom rozhodli povymieňať pozemky a pospájať ich. V roku 1949 na vymenených pozemkoch začali na záhrade stavať dom. Nebohý otec začal vysádzať ovocné stromy po celom pozemku. Začali bývať v nedostavanom dome, ktorý bol prvý na ulici. Nemali zavedenú elektrinu, pretože susedná obec ešte nebola elektrifikovaná. Prvý sused bol A. J. a na pojednávaní je jeho dcéra, ktorá tam žila po celý čas. Nebohý otec sa snažil urobiť majetkové vysporiadanie, avšak z byrokratických príčin sa to nepodarilo.
23. Právny zástupca žalobkyne ozrejmil (č.l.247), že rodičia žalobkyne postavili dom na pozemkoch, ktoré starý otec žalobkyne a a otec mamy žalobkyne E. G., ktorý bol súčasne spoluvlastník v jednej tretine tak pomohol s ďalšími osobami, ktoré boli v pozemkovej knihe zapísané ako vlastníci vybaviť výmenu za jeho iné pozemky a bolo to zapísané v roku 1949. Takže medzi nimi došlo k dohode. Inštitút vydržania však slabol a tak v roku 1963 začali vybavovať dokumenty. Dodatočne chcel pripraviť listinné dôkazy. V roku 1962 bola formálne urobená kúpnopredajná zmluva na nehnuteľnosti, ktoré už nadobudli v roku 1949 cez starého otca. Boli pripravené podklady ohľadom nadobudnutia vlastníctva a to, že došlo ku kúpe, zámene a vydržania, avšak zmenou právneho poriadku spočívajúceho vo vypustení vydržania súd nemohol rozhodnúť o vydržaní. Je preukázané, že celý čas od roku 1949 rodičia žalobkyne a po smrti žalobkyňa tieto nehnuteľnosti užívala. Jediný moment boli roky, keď pani doktorka utrpela vážny úraz a dva roky sa nemohla tomu venovať. Predložil súdu fotografie, že keď pani doktorka skončila svoju prax ako detská lekárka, išla do dôchodku, upravil sa jej zdravotný stav , tak sa to dalo do poriadku. Nepretržite sa starali o tieto nehnuteľnosti a nikto nenamietal túto oprávnenú držbu.
24. Svedkyňa MUDr. Danica Džačková (č.l.248-249) vo svojej svedeckej výpovedi pred súdom uviedla, že sa narodila v obci Lastomír s tým, že ich rodinný dom bol v bezprostrednom susedstve s rodinným domom Varmeďových. Žalobkynin dom bol postavený ako prvý. Ďalšia zástavba sa tam rozširovala až oveľa neskôr. Žalobkyňa tam bývala s rodičmi, bola ich jediné dieťa. O nehnuteľnosť sa starala aj v čase, keď už bývala v Humennom, takže víkendy aj celé leto trávila s rodinou. Od jari do jesene je stále tam. Počas života nezaznamenala žiadne problémy s nehnuteľnosťou žalobkyne. Nemala vedomosť o tom, že predmetná nehnuteľnosť je nevysporiadaná.
25. Podaním zo dňa 18.1.2024 právny zástupca žalovaného v 5. rade požiadal o ospravedlnenie ich neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 24.1.2024 s tým, že súhlasia s vykonaním pojednávania a rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti.
26. Slovenský pozemkový fond taktiež požiadal súd o ospravedlnenie neúčasti zástupcu SPF na pojednávaní s tým, že vyjadrili súhlas s pojednávaním v ich neprítomnosti.
27. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24.1.2024 uviedol, že žalobkyňa obhájila obsah a práva, ktoré uplatnila v žalobe. Žalovaní v 1. až 5. rade zaslali súdu prejavy, ktorými uznali právo žalobkyne a nevzniesli žiadne nároky ani námietky. Žalovaný v 6 . rade Slovenský pozemkový fond uviedol, že nemá žiadne vecné námietky k právam uplatneným v žalobe, avšak mal pochybnosť, či dostatočným spôsobom žalobkyňa preukázala vznik práva vlastníctva originárnym spôsobom nadobudnutia vydržaním k 31.12.1963. Je dostatočne preukázané, že vlastnícke právo k 31.12.1963 vzniklo, avšak po zavedení inštitútu vydržania opätovne do právneho poriadku SR zákonom 131 z roku 1982, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník tak sa dostalo ustanovenie §865, kde v ods.3 v rámci intertemporálnych ustanovení bolo ustanovené toto: do času uvedeného v ustanovení § 135 a) v znení
zákona 131 z roku 1982 sa započítava aj čas po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe pred 1.4.1983. Tento čas sa však neskončí skôr, než pred uplynutím jedného roka od tohto dňa. To znamená neuplynie skôr ako je 1.4.1984. Ak by mal súd pochybnosť tak navrhujú , aby ten dátum vydržania bude ustanovený týmto zákonom, teda novelou Občianskeho zákonníka k 1.4.1984. Pre prípad úspechu žaloby sa žalobkyňa vzdáva nároku na náhradu trov konania.
28. Právny zástupca žalovaných v 3. a 4. rade na vyššie uvedenom pojednávaní zotrval na tom, aby súd žalobe vyhovel s tým, že si neuplatňujú náhradu trov konania.
29. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie množstvom listinných dôkazov, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
30. Z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 9) súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti, a to okres: A., obec: Lastomír a katastrálne územie: C., parc.č. 689, súpisné číslo XXX, druh stavby: rodinný dom je A. A. B., O. M., nar. XX.X.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve D 1690/2000 zo dňa 30.1.2002- Z-996/02.
31. Z potvrdenia vydaného obcou Lastomír zo dňa 24.7.2018 ( č.l.10) súd zistil, že obecný úrad Lastomír potvrdil, že rodinný dom s č. XXX H. F. T. XXX v katastrálnom území obce Lastomír bol postavený v roku 1951. Stavebníkom bola nebohá P. M., O. G. a terajšou vlastníčkou je A. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D..
32. Z osvedčenia o dedičstve z 14.1.2002 ( č.l. 11) sp. zn. D 1690/2000, Dnot XXX/XXXX-XX vydaným JUDr. Ladislavom Leheňom, notárom ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Michalovce po poručiteľke P. M., O. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. T. XXX, zomr. X.XX.XXXX, súd zistil, že poručiteľka závet ani listinu o vydedení nezanechala. Dedičom poručiteľky zo zákona v 1. dedičskej skupine je jej dcéra: A. A. B., O. M., nar. 26.2 1949.
33. Z osvedčenia o dedičstve z 24.6.1996 ( č.l. 13) sp. zn. D 2745/93, Dnot 711/93 vydaným JUDr. Svätoslavom Nirodom, notárom ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Michalovce po poručiteľovi E. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Lastomír , zomr. XX.XX.XXXX, súd zistil, že poručiteľ závet nezanechal. Dedičmi poručiteľa zo zákona v 1. dedičskej skupine sú jeho dcéra a manželka: A. A. B., O. M., nar. XX.X.XXXX a P. M., O. G., nar. XX.X.XXXX. Bola uzatvorená dohoda, podľa ktorej do dedičstva patriaci majetok nadobudla dedička zo zákona v I. skupine , dcéra poručiteľa A. A. B., v celosti v pomere k vlastníckemu podielu poručiteľa, bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku t.j. svoju matku P. M.. (č.l.14)
34. Z podania označeného ako vydržanie pozemkov v k.ú. C. - žiadosť vydaného Slovenským pozemkovým fondom zo dňa 6.8.2019 (č.l. 15) súd zistil, že SPF týmto reagoval na oznámenie k pripravovanému vydržaniu vlastníckeho práva na parcelách reg. E parc. č. 686/1; 687/1,2; 688/1; 689 nachádzajúcich sa v intraviláne obce Lastomír v prospech žalobkyne. SPF požiadal žalobkyňu o predloženie podkladov preukazujúcich splnenie predpokladov vydržania vydržiteľkou vo vzťahu k dotknutým nezisteným vlastníkom a ich spoluvlastníckym podielom. V prípade osvedčenia vyhlásenia o vydržaní bez splnenia podmienok vydržania, SPF zváži ďalšie právne kroky za účelom ochrany vlastníckych práv nezistených vlastníkov, ktorých záujmy podľa príslušných zákonných ustanovení zastupuje.
35. Z podania označeného ako uznanie vlastníckeho práva - výzva zo dňa 4.6.2019 ( č.l. 17) súd zistil, že právny zástupca žalovaného v 4. rade uviedol, že žalovaný v 4. rade predmetný spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol riadne na základe darovacej zmluvy ešte v roku 2004. Od tej doby nebol nikdy a nikým rušený vo svojom vlastníctve. Neuznáva žiaden domnelý nárok žalobkyne a tento považuje za nedôvodný.
36. Z podania označeného ako odpoveď na Vašu výzvu zo dňa 27.5.2019 ( č.l. 18) súd zistil, že právny zástupca žalovaného v 5. rade uviedol, že sa s nárokmi žalobkyne nestotožňujú. Žalovaný v 5. rade nadobudol podiely k daným nehnuteľnostiam v roku 2015, 2016 a posledný dokonca len pred pár mesiacmi v roku 2019, pričom predávajúci v kúpnej zmluve ich spoločnosť ubezpečil a potvrdil, že žiadne nároky vo vzťahu ku kupovaným nehnuteľnostiam nie sú.
37. Z potvrdenia vydaného obcou Lastomír zo dňa 20.1.2020 ( č.l. 19) súd zistil, že obecný úrad v Lastomíre, týmto potvrdil, že žalobkyňa ako oprávnený užívateľ užíva nižšie uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Lastomír: parc. CKN č. 687/1 - záhrada o výmere 692 m2, parc. CKN č. 687/2
- záhrada o výmere 771 m2, parc. CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 715m2, parc. CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 702 m2, parc. CKN č. XXX/X - záhrada o výmere 1901 m2, parc. CKN č. 689/1 - zast. plocha o výmere 161 m2, parc. CKN č. XXX/X - zast. plocha o výmere 386 m2, parc. CKN č. XXX/X - zast. plocha o výmere 479 m2. Uvedené nehnuteľnosti užíva žalobkyňa nikým nerušená, nepretržite u od roku 2000, kedy ich získala darom od svojej matky P. M. , O. G. potom, čo ich ona so svojím manželom získali kúpou od jej otca E. G. a nepretržite užívali od roku 1962. Obec Lastomír nemá žiadne námietky, aby uvedené nehnuteľnosti boli na základe vydržania určené do vlastníctva v prospech žalobkyne, lebo ona je v obci považovaná za ich oprávnenú držiteľku.
38. Z dohody dotknutých osôb o uznaní držby a prechode vlastníckeho práva zo dňa 10.10.2018 (č.l. 20) súd zistil, že žalobkyňa spísala návrh na uzavretie dohody o uznaní držby a prechode vlastníckeho práva ohľadom žalovaných nehnuteľností, ktoré adresovala okrem iných žalovaným.
39. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 5 C 599/86-31 zo dňa 31.5.1987 (č.l.36) bolo konanie o určenie vlastníckeho práva zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu žalobkyne.
40. Z identifikácie parciel č. 81326-3502-561 zo dňa 7.5.1986 (č.l.37) súd zistil, že stav pozemkovej knihy v katastrálnom území C., poz.vložka 64 parc.č. , druh pozemku: roľa vo výmere 1173 m2, poz.vložka: 997, parc.č. 237, druh pozemku: roľa , výmera: 1173m2, poz.vložkaL: 62, parc.č. 238, druh pozemku: roľa, výmera: 1173m2, poz.vložka: 59, parc.č.239, druh pozemku: roľa, výmera: 2457m2, spolu: 7149m2 . Stav v evidencii nehnuteľností na parc.č. 686, druh pozemku: ovocný sad, výmera 1559 m2, parc.č. 687, druh pozemku: ovocný sad, výmera: 2693m2, parc.č. 689, výmera: 1080, spolu: 5332 m2, kde užívateľom bola P. M.. Je tam zároveň uvedené, že sa jedná o nezjednotený operát, zbytok výmery ubudol do rieky Laborec.
41. Zo žiadosti o prevod vlastníckeho práva skutočnou držbou zo dňa 24.3.1964 ( č.l. 39) adresovanému tunajšiemu súdu, súd zistil, že rodičia žalobkyne v podaní ozrejmili, že kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 18.7.1962 odkúpili od A. G. a N. J., O. G. z C. nehnuteľnosti záhradu, ktorá je zapísaná v poz. kh. záp. č. 59 kat. úz. C.. Táto záhrada bola od nebohej N. G., O. L. odkúpená ešte v roku 1949, odkedy túto záhradu užívajú, avšak zmluva nebola urobená a preto sa tak stalo až 18.7.1962. Svokor otca žalobkyne nadobudol zámenou od E. G. J. nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná v poz. kn. Záp. č. 64 kat. úz. C. mpč. 237/ a pod B12 a od A. G. nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná v poz. kn. záp. č. 63 kat. úz. C., pod B 12. Tieto zámenou získané nehnuteľnosti im odpredal a na týchto nehnuteľnostiach, teda v prednej časti stavebného pozemku v roku 1950 postavili dom so súp.č. 192.
42. Tunajší súd listom zo dňa 10.11.1964 (č.l. 40) oznámil rodičom žalobkyne, že dňom 1. apríla 1964 nadobudol účinnosť zákon o novej evidencii nehnuteľností, ktorý je obsiahnutý v zák. č. 22/64 Zb. a vl. nar. č. 23/64 Zb.. Týmto dňom strácajú účinnosť predchádzajúce ustanovenia starých zákonov o vedení pozemkových kníh. Po 1 .apríli 1964 nie je možné vybaviť vyššie spomenutú žiadosť v zmysle starých platných predpisov.
43. Zo žiadosti o schválenie zmluvy zo dňa 16.3.1964 ( č.l. 41) súd zistil, že otec žalobkyne požiadal Okresný národný výbor - odbor výstavby o schválenie kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.1962 predmetom, ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná v poz. kn. záp. čís.59 kat. úz. C. pod A1 r.č. 4, mpč. 239 pod B11, 14, zapísaných na N. L. vydatej G., ktorá zomrela a ktorej dedičmi sú predávajúci A. G. manžel a N. J., O. G.- vnučka. Uviedol, že podľa pripojeného prehlásenia z 23.3.1949 parcely 687/1 a 689 získal jeho svokor E. G. zámenu s E. G. J. a s A. G. ako aj parcely 687/2 a 688. Podľa pripojeného geometrického plánu a výkazu plôch vydaného Strediskom Geodézie v Sobranciach z 21.8.1963 č. 60-25-204-920-63 všetky tieto parcely , teda 239,238/a, 238/b, 237/b, 237/a, boli zlúčené v jednu parcelu 239/1/kat.p.č. 686. Túto parcelu 239/1/686 žiada previesť na základe skutočnej držby vlastníckym právom na neho a jeho manželku P. O. G.. Tieto nehnuteľnosti , ktoré v prírode tvoria stavebný pozemok – záhradu užíva od roku 1949 a v roku 1950 na týchto postavil dom č. 192. Pripojil obecné svedectvo MNV Lastomír
zo dňa 14.3.1964, z ktorého je zjavné, že predmetné nehnuteľnosti nepodliehajú výkupu ani konfiškácii a že tieto nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastníctvo v pokojnej držbe od roku 1949.
44. Z rozhodnutia vydaného Okresným národným výborom odbor výstavby v Michalovciach zo dňa 18.3.1964 ( č.l. 42) súd zistil, že otcovi žalobkyne bol povolený prevod vlastníckeho práva nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej záp. vl. č. 59, 62, 63, 64, 997, katastrálne územie C. zapísaných na N. L. – G., A. G., E. G. pre E. M.. Tento prevod bol povolený s poznámkou zákazu výstavby na tomto pozemku.
45. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.7.1962 (č.l.47) súd zistil, že A. G. a N. J., O. G. odpredávajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.území obce Lastomír vo vložke č. 59 a I. mpč. 239 pod B 11, 14, a to stavebný pozemok v intraviláne obce vo výmere 18 árov so všetkými právami a príslušenstvom E. M. a jeho manželke P. M.. Kúpna cena bola dojednaná na MNV v Lastomíri za prítomnosti svedkov , a to E. U., obyvateľa v C. T. XXX a F. A., zamestnancom MNV za sumu 2 000 Kčs.
46. Z fotografií predložených právnym zástupcom žalovaného v 3. a 4. rade 1.6.2021 súd zistil (č.l.84), že ide o starší rodinný dom , oplotený, zarastený trávou, avšak súdu nie je známe , z akého obdobia uvedené fotografie pochádzajú. Z fotografií predložených právnym zástupcom žalobkyne dňa 29.11.2023 súd eviduje, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je udržiavaná žalobkyňou, ktorá sa o uvedenú nehnuteľnosť stará, časť je pooraná, pestuje na nej plodiny.
47. Z prehlásenia (č.l.233) registrovaného na štátnom notárstve v Michalovciach dňa 21.3.1964 pod p.r. 632/64 A. G. a E. G. prehlásili a uznali výmenu pozemkov za právoplatné. A. G. súhlasil s výmenou pozemku na katastrálnom území obce Lastomír č.p. 687/1 , za ktorý dostal od E. G. pozemok v katastrálnom území obce Lastomír na Záhumienkach. E. G. súhlasil s výmenou pozemku na katastrálnom území obce Lastomír č.p. 689, za ktorú dostal od E. G. pozemok v katastrálnom území obce Lastomír na Horekoncovej. Ďalej je uvedené, že E. G. získané parcely 687/1, 689 odpredáva svojej dcére P. M. a jej manželovi E. M. za 500 Kčs. Kúpna cena mu bola vyplatená. Podpísaní E. M. a jeho manželka P. O. G. horeoznačenú nehnuteľnosť odkúpili a kúpnu cenu vyplatili.
48. Podľa § 137 písm.c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
49. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
50. Podľa ust. § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnených. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
51. Podľa ust. § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
52. Podľa ust. § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
53. Podľa ust. §134 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
54. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
55. Zákonom č. 141/1950 Zb. , účinným od 1.1.1951 (Stredný Občiansky zákonník) bola dĺžka vydržacej doby stanovená na 10 rokov pri nehnuteľnostiach. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného obyčajového práva sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr 1.1.1961. U držiteľa sa vyžadovala dobromyseľnosť počas celej vydržacej doby, a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam.
56. Podľa ust. § 135a zákona 131/1982 Z.z. účinného od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
57. Podľa ust. § 865 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.
58. Podľa ust. § 865 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
59. V prejednávanej veci je daná aktívna i pasívna legitimácia sporových strán, keďže žalobkyňa je dedičkou neb. a žalovaní sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci podielov, ktorých sa týka žalobou uplatnený nárok.
60. Pokiaľ ide o vydržanie, ide o osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok k nemu dochádza priamo zo zákona. Pri vydržaní nemusí nadobúdateľ preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
61. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda ten, kto má nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej držbe. O pokojnú držbu išlo, ak pozemkovoknižný vlastník nepodal voči držiteľovi žalobu na vydanie nehnuteľnosti. Pre vydržanie bola dostačujúca dobromyseľnosť na začiatku držby (M. Števček a spol.: Občiansky zákonník I, Veľké komentáre, str. 914-915). Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá, opak sa musel dokázať.
62. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. v § 115, 116 („Stredný OZ) upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá, opak sa musel preukázať. V zmysle §115 a 116 ods. 1 v spojení s § 145 tzv. Stredného OZ z roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov, vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný , že mu vec patrí, v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Tvrdenia držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu vydržania dôvodné. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 1 OZ(zák. 131/1982 Zb.) umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1.4.1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ust. § 872 ods. 6 (zák. 509/1991 Zb.) umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku, započítala aj čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite
v držbe aj pred 1.1.1992. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb., teda do 1.4.1983 neupravoval, uvedená novela v ust. § 132a, 135a novo upravila vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984, pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 / § 507a ods. 3 z. 131/1982 Zb/ umožňujúce započítať aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 / zák. 509/1991 Zb./ umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.
63. Naliehavý právny záujem predstavuje procesnú podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. § 137 písm.c) CSP, pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že v žalobnom petite uvedené podiely k nehnuteľnostiam patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch, pretože je do úvahy prichádzajúcim dedičom. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 56/2003). Súdna prax je tiež jednotná v tom, že dedič, ktorý sa domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, má naliehavý právny záujem na takomto určení ( uznesenie NS SR sp.zn. 154/2010).
64. V konaní bolo nesporné, že žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, určenia vlastníckeho práva poručiteľov ku ktorým sa žalobkyňa domáha. Prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva poručiteľov môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keďže určovací výrok rozsudku môže byť podkladom pre prejednanie novoobjaveného dedičstva po právnych predchodcoch žalobkyne.
65. V prejednávanom prípade súd ustálil, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli nehnuteľnosť – záhradu , zapísanú v tom čase v PKV č. 59 pre katastrálne územie C. ako mpč 239. (kúpna zmluva č.l.47 zo dňa 18.7.1962) od N. J. a A. G.. Na uvedenom pozemku postavili rodičia žalobkyne rodinný dom evidovaný vtedy pod č.d. 192(výpis z LV č. XXXX, súp.č. 291, na parc.689) na základe osvedčenia o dedičstve D 1690/2000 z 30.1.2002. Ešte skôr nadobudol starý otec žalobkyne E. G. na základe výmennej zmluvy od pozemkovoknižných vlastníkov v roku 1949 pre svoju dcéru a zaťa nehnuteľnosti( prehlásenie registrované na štátnom notárstve v Michalovciach dňa 21.3.1964 pod p.r.632/64) zo dňa 23.3.1949, a to pozemok XXX/X (V.), za ktorú dostal E. G. pozemok v k.ú.Lastomír na Záhumienkach a E. J. pozemok 689 (živčina) v k.ú. C. na Horekoncovej. Zároveň E. G. získané parcely odpredal svojej dcére P. M. a jej manželovi za 500 Kčs. (č.l.233).
66. Súd vykonal dokazovanie množstvom listinných dôkazov, a to potvrdením obce Lastomír (č.l.10) zo dňa 24.7.2018, ktorým potvrdil, že rodinný dom s.č. XXX na parcele č. 689 v k.ú. obce Lastomír bol postavený v roku 1951, kde stavebníkom bola neb. P. M., teda matka žalobkyne a terajšou vlastníčkou je žalobkyňa, identifikáciou parciel č. 81326-3502-561 zo dňa 7.5.1986 (č.l.37), katastrálne územie C., kde je uvedený stav podľa pozemkovej knihy poz.vložka 64,997,62,63,59 vo výmere 7149 m2 a stav v evidencii nehnuteľností : parc.č. 686,687,689 vo výmere 5332 m2, užívateľ uvedený: P. M., pričom je uvedené, že sa jedná o nezjednotený operát, zbytok výmery ubudol do rieky Laborec, ostatnými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne (č.l.246-248), ktorá súdu potvrdila, že v čase, keď ešte bola veľmi malá, dom ešte nebol dostavaný, presťahovali sa tam spolu s rodičmi, odvtedy rodičia dom dokončovali, zbierali úrodu. Nikto nikdy nespochybňoval, že je to ich, otec sa snažil to dať do poriadku, no skôr , ako uviedla z byrokratických príčin sa to nepodarilo. Kúpnopredajná zmluva bola formálne urobená v roku 1962 na nehnuteľnosti, ktoré už nadobudli v roku 1949 cez starého otca. Potvrdila, že celý ten čas rodičia nehnuteľnosti užívali a po smrti rodičov ona sama, jedine v období, keď utrpela vážny úraz, tak sa tomu asi 2 roky nemohla plnohodnotne venovať. Vypočutím svedkyne A. R. R. (č.l.248-249) súd zistil, že sa narodila v rodinnom dome v bezprostrednom susedstve s rodinným domom žalobkyne. Býva tam celý život a rodinný dom žalobkyne bol postavený ako prvý. Trvalo tam žije v rodinnom dome, ktorý zdedila po rodičoch. Potvrdila. že žalobkyňa tam celý život žila s rodičmi, starala sa o nehnuteľnosť, taktiež
potvrdila, že nikdy nezaznamenala, že by niekto sa nejakým spôsobom dopytoval na nehnuteľnosť, aby si niečo nárokoval. Z fotiek predložených žalobkyňou (č.l.84) prostredníctvom jej právneho zástupcu súd si urobil názor ohľadne nehnuteľnosti, o ktorú sa žalobkyňa stará, sadí, trávi tam svoj čas . Napokon, nárok žalobkyne uznali aj žalovaní v 1/ až 5/ rade, postupne , a to doručenými podaniami, žalovaný v 1/ rade podaním zo dňa 17.5.2021 (č.l.69), žalovaný v 3/ rade podaním zo dňa 31.5.2023 (č.l.210), žalovaný v 4/ rade podaním zo dňa 31.5.2023 (č.l.211), žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 27.4.2023 (č.l.196), žalovaný v 5/ rade podaním zo dňa 26.4.2023 (č.l.198) s tým, že nárok uznávajú v plnom rozsahu, neuplatňujú si žiadne nároky vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Na základe uvedeného si súd urobil záver o tom, že rodičia žalobkyne užívali predmetné nehnuteľnosti a so zreteľom na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom , že im vec patrí. Avšak žiadosť o zápis vlastníckeho práva podali až v roku 1964 (č.l.39 – žiadosť o prevod vlastníckeho práva skutočnou držbou). Oznámením zo dňa 10.11.1964 boli oboznámení o tom, že nadobudol účinnosť zákon o novej evidencii nehnuteľností, ktorý je obsiahnutý v zákone č. 22/64 Zb. vo vl.nar. č. 23/64 Zb., keďže do 31.3.1964 tunajší okresný súd nevybavil žiadosť o prevedenie skutočnej držby na základe vydržania, s tým, že po 1.4.1964 už nie je možné konať. Uznesením tunajšieho súdu č.k.5C/599/86-31 zo dňa 31.9.1987 bolo konanie o určenie vlastníckeho práva zastavené, z dôvodu späťvzatia návrhu. (č.l.36).
67. Vykonaným dokazovaním, či už oboznámením sa s predloženými listinnými dôkaz mi, výsluchom žalobkyne ako i svedkyne súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne je možné vyhovieť. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu, že po zavedení inštitútu vydržania opätovne do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom 131 z r. 1982, ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník sa dostalo ustanovenie § 865, kde v ods. 3 v rámci intertemporálnych ustanovení bolo uvedené: „do času uvedeného v ustanovení § 135 a) v znení zákona 131 z r. 1982 sa započítava aj čas po ktorý občan, alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe pred 1.4.1983. Tento čas sa však neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od tohto dňa. „ To znamená, neuplynie skôr ako je 1.4.1984. (bod 62 odôvodnenia. Tvrdenia držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu vydržania dôvodné. Na základe toho súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, predovšetkým uplynutie vydržacej doby, oprávnená držba a spôsobilý predmet vydržania. Predmetné nehnuteľnosti boli reálne a dlhodobo užívané právnymi predchodcami žalobkyne a následne žalobkyňou samotnou do dnešného dňa, čo bolo akceptované žalovanými napokon tiež. Na základe vykonaného dokazovania s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti , predložené listinné dôkazy, zákonné ustanovenia súd má za to, že žalobkyňa uniesla v spore dôkazné bremeno a predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou dedičstva po nebohých E. M. a P. M. tak ako je uvedené vo výroku I rozsudku.
68. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.9.2008, sp.zn. I.ÚS 241/07-44).
69. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v predmete sporu, kedy je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy sporových strán po ich právnych predchodcoch , čo je v záujme žalobkyne predovšetkým, ale aj v záujme žalovaných. Úspešná žalobkyňa pritom náhradu trov konania nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.