Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-38-2018.pdf
PDF · 133.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu T.. Y. U., miesto podnikania A., C. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zast. Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom Prešov, Grešova 7, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. februára 2018 č.: PO/BEZ/2018/2913, O-36/2018 na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.02.2018 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania zo dňa 29.12.2017, ktoré podal účastník konania T.. Y. U., C. XXX/XX, A., IČO: XX XXX XXX (ďalej „účastník konania, žalobca“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 181/2017-R zo dňa 14.12.2017 (ďalej len „rozhodnutie inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 5 000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 28.06.2017 u účastníka konania na pracovisku staveniska: „Pokládka dlažby“ A. L. X, Z. E. a v dňoch 13.07.2047 a 31.07.2017 na inšpektoráte práce bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil porušenie právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Zistené porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IPV-154-41-1.2/P-E28-17 zo dňa 31.07.2017 (ďalej len „Protokol“). Protokol bol dňa 08.08.2017 prerokovaný s účastníkom konania. Dňa 16.08.2017 bolo inšpektorátu práce doručené vyjadrenie účastníka konania, s ktorým sa inšpektor práce vyspriadal v Dodatku č. 1 k Protokolu. Následne inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne
konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Účastníkovi konania bolo zaslané oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 11.10.2017, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 17.10.2017. Účastník konania sa v stanovenej lehote k oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty vyjadril písomným podaním zo dňa 19.10.2017. Uviedol, že jeho otec ako fyzická osoba - majiteľ budovy a priľahlého pozemku zavolal na dokončenie pokládky dlažby už v poradí tretiu partiu pokladačov, keďže sa predošlé neosvedčili z rôznych dôvodov. Chcel ich len vyskúšať. Dodal, že v čase kontroly nevedel, že na stavbe sú noví pokladači, keďže otec ich zavolal bez jeho vedomia. V závere požiadal o prehodnotenie prípadu.
3. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. k. P: 181/2017-R zo dňa 14.12.2017, ktoré bolo účastníkovi konania doručené dňa 21.12.2017. Rozhodnutím bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s predmetným rozhodnutím a poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré uviedol vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty.
4. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazné listiny a posúdil, či inšpektorát práce v konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Odvolací orgán po dôkladnom preskúmaní individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel k záveru, že inšpektorát práce jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. a následne tieto ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia aj citoval. Argumentoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané počas inšpekcie práce vykonanej inšpektormi práce zameranej na nelegálne zamestnávanie, pričom porušenie spočívalo v tom, že účastník konania dňa 28.06.2017 o 10.06 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb P. O. a M. O., ktoré pre účastníka konania vykonávali „pokládku dlažby“ na pracovisku staveniska A. L. X, Z., avšak s menovanými fyzickými osobami nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), čo podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. je nelegálne zamestnávanie. Tento záver vyplýva z podkladov obsiahnutých v odvolacom spise, najmä však zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré boli spísané s vyššie menovanými fyzickými osobami. P. O. do zápisnice uviedol, že dňa 28.06.2017 okolo 9.00 hod. ráno prišiel poukladať dlažbu, opýtal sa majstra, či tam môže pracovať a dňa 28.06.2017 tam bol prvý deň na skúšku a keď dokončí prácu, príde vedúci a rozhodne, či tam ostane pracovať. Ďalej uviedol, že ľudia, ktorí tam pracovali boli z nejakej sabinovskej firmy, ale nevedel presne akej. V závere uviedol, že nemá žiadnu pracovnú zmluvu, ani dohodu a ani iný právnym vzťah. M. O. do zápisnice uviedol, že dňa 28.06.2017 prišiel okolo 09.00 hod tak ako jeho brat P. O. pracovať dňa 28.06.2017 len prvý deň, a to na skúšku, či sa osvedčí, mal poukladať dlažbu, keďže sa tam staval nejaký penzión. Zároveň uviedol, že zatiaľ nemá žiadnu pracovnú zmluvu a ani dohodu, a ani iný právny vzťah, ostane tam pracovať, pokiaľ príde vedúci a on rozhodne, či tam ostane ďalej pracovať. Predmetné zápisnice tieto fyzické osoby opatrili svojím vlastnoručným podpisom. Žalovaný považoval za dôležitý fakt, že fyzické osoby všetky skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s účastníkom konania.
5. Odvolací orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej poukázal na obsah ustanovení § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré zakotvuje výpočet znakov závislej práce, a ktorých prítomnosť je jediným spôsobom, ako spoľahlivo identifikovať pracovnoprávny vzťah podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce a odlíšiť ho tak od iného právneho vzťahu, napr. obchodnoprávneho, občianskoprávneho a pod.
6. K odvolacej námietke účastníka konania, že nesúhlasí s predmetným rozhodnutím, odvolací orgán uviedol, že skutkový stav bol inšpektorátom práce dostatočne zistený, správne právne posúdený a následne bola uložená pokuta na najnižšej hranici zákonnej sadzby. Za zákonne získaný dôkaz považuje odvolací orgán predmetné zápisnice, čo podporuje aj skutočnosť, že pred podaním informácie boli kontrolované fyzické osoby vykonávajúce činnosť na pracovisku poučené, že sú povinné poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce, alebo neúplné podanie informácie, čo potvrdili vlastnoručne svojím podpisom. Menovaní v predmetných zápisniciach odpovedali na otázky tak, že do pozície zamestnávateľa bol kladený práve účastník konania.
7. Odvolací orgán sa nestotožnil ani s tvrdením, že menovaný fyzické osoby vykonávali pracovnú činnosť na základe vlastnej žiadosti o možnosť skúšobného zaškoľovacieho obdobia bez potreby oficiality. Poukázal, že Zákonník práce pri výkone závislej práce nepozná pojem práca na skúšku, a preto pre prípad overenia si pracovných schopností zamestnanca Zákonník práce umožňuje využiť inštitút skúšobnej doby upravený v § 45 Zákonníka práce. Jeho účelom je práve overiť si zamestnanca pri praktickom vykonávaní práce a taktiež si zamestnanec môže overiť, či práca zodpovedá jeho očakávaniam.
8. K výške uloženej sankcie odvolací správny orgán uviedol, že zo strany inšpektorátu práce bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. Uložená sankcia vo výške 5 000 eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (jednalo sa o nelegálne zamestnávanie 2 fyzických osôb súčasne) a uložená v zákonom ustanovenom rozpätí (odvolací orgán podotkol, že v danom prípade je maximálne zákonné rozpätie až do sumy 200 000 eur), plniaca preventívnu, výchovnú funkciu i represívnu funkciu.
9. Odvolací orgán skonštatoval, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Má za to, že inšpektorát práce pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli preložené k výkonu inšpekcie práce.
10. Zároveň dal do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Zdôraznil, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie ex offo, t. j akonáhle bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania s poukazom na citáciu § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-oKs56/2006 a skonštatoval, že sankcia vo výške 5 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu, nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období.
11. Zdôraznil, že inšpektorát práce uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Poukázal, že príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce nedávajú správnemu orgánu inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt, alebo odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to v minimálnej sume 2 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, dospel k záveru, že argumentácia účastníka konania nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia inšpektorátu práce. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
13. Namietal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem rozsiahlej citácie právnej úpravy s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v podstate len opísal skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, ktorý vychádzal z výpovedí fyzických osôb P. O.a a M. O.a, ktorí zhodne potvrdili, že dňa 28.06.2017 prišli pokladať dlažbu, opýtali sa majstra, či tu môžu pracovať a spoločne mali poukladať dlažbu. Obsahom ich výpovede nie je, a správny orgán to ani nezisťoval, kto a kedy ich na stavenisko zavolal, kto im dal prácu a v akom rozsahu pridelil, teda kto vystupoval vo vzťahu k skutkovej podstate nelegálneho zamestnávania ako nelegálny zamestnávateľ. Správny orgán na margo opakovaného tvrdenia žalobcu o tom, že tento ich na stavenisko nezavolal, že sa tam nachádzali bez jeho vedomia neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadne argumenty. Prvostupňový správny orgán toto tvrdenie len vzal na vedomie a žalovaný vo svojom odôvodnení toto tvrdenie v pozmenenej podobe len odcitoval.
14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorých vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je presne a úplne zistiť skutočný stav veci v rámci vykonávaného dokazovania. Ide o zistenie pravdy, ktorá správnemu orgánu objektívne umožňuje vo veci riadne rozhodnúť. Opakované písomné vyjadrenie žalobcu v správnom konaní o tom, že majiteľom budovy a priľahlého pozemku je jeho otec, ktorý zavolal bratov O.ovcov na pokládku dlažby je podľa žalobcu tak závažným tvrdením v rámci skutkového stavu, že jeho overenie, resp. preukázanie bol povinný správny orgán v rámci svojich zákonných povinností overiť, resp. preveriť jeho pravdivosť, zvlášť za situácie, že ani jeden z pracovníkov žalobcu vo svojej výpovedi nemenoval. Správny orgán ani nezisťoval, kto reálne „pracovníkov“ na pozemok za účelom pridelenia im práce vlastne zavolal a kto im konkrétnu prácu pridelil. Uspokojil sa len s tvrdením svedkov bez toho, aby preveril najmä výsluchom ďalších svedkov aj tvrdenie žalobcu. Žalobca nikdy predtým svedkov nevidel a ani oni jeho, na prácu si ich nenajal, žiadne pokyny ohľadom výkonu konkrétnej práce im neudelil v zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Z dôkazov predložených a navrhnutých žalobcom vyplýva, že jediným, kto bratov O.ovcov kontaktoval a pridelil im prácu bol otec žalobcu, ktorému aj patrí pozemok, na ktorom bola pokládka dlažby vykonávaná. Žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť len v budove hotela M. v E. L., a to na základe platnej nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2016. S poukazom na tieto skutočnosti má žalobca za to, že skutkový stav, tak ako ho zistil žalovaný, bol na riadne posúdenie veci nedostačujúci.
15. Žalobca ďalej v žalobe poukázal, že správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí aj preukázanie subjektu zodpovedného za porušenie zákona. Preto bolo potrebné, aby žalovaný správny orgán vzhľadom na špecifickosť prípadu postupoval tak, aby zabezpečil vypočutie žalobcu, jeho otca Y. U. a svedkov bratov O.ovcov na skutočnosť, kedy začali výkon činnosti zamestnanca, kto ich oslovil, kto im prácu pridelil, a teda vydával pokynu a v akom rozsahu a akú konkrétnu prácu mali vykonať. Vzhľadom k absencii týchto skutkových okolností považuje žalobca prijatie záveru o nelegálnom zamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom za predčasné. Je presvedčený, že zo skutkových okolností musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, kedy bratia O.ovci skutočne začali vykonávať pracovnú činnosť, kto ich najal, kto a aké pokyny im vo vzťahu k vykonávanej práci uložil. V danom prípade je zjavné, že nebol zo strany žalobcu ani úmysel konať v rozpore so zákonom o nelegálnom zamestnávaní, keďže o ich prítomnosti na pozemku svojho otca ani nevedel. V závere žaloby žiadal žalobca v konaní vykonať dôkazy kópiou nájomnej zmluvy, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka Y. U. a výsluchom P. O.a, M. O.a. Žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
16. V bode IV. žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe s poukazom na výšku uloženej pokuty a skutočnosť, že zamestnáva 5 ľudí v pracovnom pomere, z ktorých niektorí sú živiteľmi rodín. Zároveň uviedol, že rozhodnutie žalovaného predstavuje platný exekučný titul, v dôsledku čoho by okamžitá exekúcia žalobcu titulom uloženej pokuty mala za následok exekúciu jeho majetku a zasiahla by aj do jeho spôsobilosti plniť si platové a odvodové povinnosti voči svojim zamestnancom.
17. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.06.2018 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutím. Navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobu v celom rozsahu zamietol. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nedisponuje žiadnymi relevantnými informáciami potvrdzujúcimi danú skutočnosť a z tohto dôvodu ponecháva rozhodnutie o odkladnom účinku na úvahu súdu.
18. Uznesením zo dňa 23.07.2018 sp. zn. 6s/38/2018-33 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky podľa ň 185 písm. a) SSP
19. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
23. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
24. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, navrhnutého svedka, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
26. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 5 000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., a to v tom, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom T.. Y. U. (žalobca) využíval závislú prácu fyzických osôb P. O.a a M. O.a, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali pokládku dlažby na pracovisku A. L. X, Z. a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu Zákonníka práce. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri kontrole nelegálneho zamestnávania dňa 28.06.2017 fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku A. L. X, Z. E..
27. Podľa § 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
28. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.
29. Podľa 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z . právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5.
30. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 32. 2 000 do 200 000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
33. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pred ukladaním pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľ alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
34. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm. e) § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)- f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona .
35. Podľa § 3 ods. 1 - 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
36. Podľa § 21 ods. 1 (veta prvá) Správneho poriadku, správny orgán nariadi pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.
37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
38. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky , ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
39. Podľa § 34 ods. 4, ods.5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.
41. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
42. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/230/2015 zo dňa 25.01.2017.) Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.
43. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).
44. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny súd poukazuje, že Protokol by mal tvoriť základný podklad pre rozhodnutie a mal by obsahovať všetky skutkové zistenia.
Inšpektorát práce pri začatí správneho konania prioritne vychádzal z Protokolu o výsledku inšpekcie práce, avšak v kontexte s § 34 ods. 5 Správneho poriadku bolo jeho povinnosťou hodnotiť všetky dôkazy mu známe a to nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, čo aj vykonal. Protokol o výsledku inšpekcie práce nebol jediným podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Správny orgán je povinný prihliadať na všetky dôkazy, vyjadrenia a stanoviská, o ktorých sa dozvedel nielen v správnom konaní, ale aj v konaní, ktoré mu predchádzalo. Inšpektorát práce na všetky tieto skutočnosti prihliadol a nedostatok vymedzil tak, aby zodpovedal zistenému skutkovému stavu. Dohliadol tiež na to, aby došlo k subsumovaniu zisteného porušenia pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. 45. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca je držiteľom živnostenského oprávnenia okrem iného v predmete podnikania Ubytovacie služby s poskytovaním prípravy a predaja jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok od 27.03.2013, Prípravné práce k realizácii stavby, Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov od 11.02.2015. Na základe ním predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2016 uzatvorenej medzi jeho otcom Y. U., C. XX, A. ako fyzickou osobou (ako prenajímateľom) a ním, teda žalobcom ako fyzickou osobou podnikateľom na základe IČO: XX XXX XXX (ako nájomcom) je v článku 2. bod 2.1. predmet zmluvy presne vyšpecifikovaný ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E. L. na parcele č. XXX vedeného na LV č. XXXX s výmerou 310 m2 a pozemok p.č. XXX s výmerou 3231 m2 a LV č. XXXX. Správny súd poukazuje, že podľa bodu 4.3 tejto nájomnej zmluvy sa prenajímateľ zaväzuje, že umožní nájomcovi po dobu rekonštrukcie a prestavby priestorov využívanie priľahlých pozemkov na účel umiestnenia zariadení staveniska bez odplaty. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy je len nehnuteľnosť- hotel, žalobca reálne bezplatne využíva priľahlé pozemky, čo potvrdil aj svedok Y. U. vo svojej výpovedi pred súdom.
46. K námietke žalobcu o tom, že nevedel o vykonávaní prác vyššie uvedenými osobami odporuje jeho vlastné vyjadrenie zo dňa 31.07.2017 k Protokol o výsledku inšpekcie práce a totožné vyjadrenie zo dňa 19.10.2017 k Oznámeniu o začatí právneho konania vo veci uloženia pokuty, kde uviedol: „Dňa 28.06.2017 v čase kontroly na stavbe I. M. v E. L. 2, môj otec ako fyzická osoba - majiteľ budovy a priľahlého pozemku, zavolal na dokončenie pokládky dlažby už v poradí 3. partiu pokladačov. Predošlé partie „sa nám z rôznych dôvodov neosvedčili a preto aj tú 3. partiu sme chceli najprv vyskúšať. V čase Vašej kontroly som nevedel, že na stavbe sú noví pokladači, keďže otec ich zavolal bez môjho vedomia. Dozvedel som sa o nich až pri kontrole.“ Žalobca po doručení rozhodnutia inšpektorátu práce o uložení pokuty podľa názoru správneho súdu účelovo pozmenil svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že... „ uvedených ľudí som dovtedy nevidel a nezamestnával, keďže pracovali pre môjho otca ako u fyzickej osoby na jeho vlastnom pozemku v E. L.. Vykonávali pre môjho otca rôzne práce ako čistenie rybníka, pálenie a drvenie konárov a rôzne terénne úpravy. Od otca mám prenajatú iba budovu a pozemok na ktorom sa zdržiavali nie .“...
47. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že priamo výkonom inšpekcie práce na stavenisku žalobcu a na základe vyjadrení p. P. O.a a p. M. O.a v Zápisniciach o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na stavenisku zo dňa 28. 06. 2017, inšpektorát práce ustálil skutkový stav, že kontrolované osoby dňa 28. 06. 2017 od 10:06 h vykonávali závislú prácu - pokládku dlažby na stavenisku: A. L. X. Z. uvedené osoby poskytli tieto informácie inšpektorovi práce bezprostredne na mieste inšpekcie práce po tom, čo boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce a obsah zápisníc na znak ich pravdivosti a hodnovernosti potvrdili vlastným podpisom. M. O. v predmetnej zápisnici okrem iného uviedol, že ,.Stavia sa tu nejaký penzión", čo je vlastne jedným z predmetov podnikania žalobcu. V ďalšom uviedol, že „Ostanem tu pracovať. Pokiaľ príde vedúci. A on rozhodne, či tu ďalej ostanem pracovať. Z týchto skutočností vyplýva, že vyššie uvedené fyzické osoby vykonávali prácu vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti týchto fyzických osôb ako zamestnancov, nakoľko žalobca či už osobne, alebo prostredníctvom svojho otca zadal týmto osobám pokyn na prácu, ktorú vykonávali osobne, v určenom pracovnom čase, pre žalobcu, u ktorého na pracovisku vznikla potreba práce a v jeho mene, nakoľko žalobca zodpovedal za výsledok vykonávania prác na pracovisku, pri realizovaní ktorých dotknuté fyzické osoby vypomáhali. Dôkazom toho je aj to, že napriek tvrdeniu žalobcu, že vyššie uvedené osoby nikdy predtým nevidel, ani oni nevideli jeho, ihneď' na druhý deň, t. j. dňa 29. 06. 2017 s nimi uzatvoril dohody o pracovnej činnosti a prihlásil ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Túto skutočnosť na pojednávaní pred súdom potvrdil aj svedok Y. U..
48. K námietke žalobcu, že z jeho strany nebol úmysel konať v rozpore so zákonom o nelegálnom zamestnávaní, keďže o prítomnosti vyššie uvedených fyzických osôb na pozemku svojho otca ani nevedel, správny súd poukazuje na inštitút tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa dikcie zákona v danom prípade ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany kontrolovaného subjektu, a nie zavinenie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, alebo zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo zavinením iných subjektov, ako zamestnávateľa. Podobne na vznik objektívnej zodpovednosti za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok respektíve vzniknutý protiprávny stav uviedol do súladu s platnou legislatívou. Nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca by sa mohol tejto zodpovednosti zbaviť iba za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že zistený správny delikt nespáchal. V tomto prípade takýto dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť žalobcom predložený nebol.
49. Správny súd dáva do pozornosti, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. -Všeobecné správne právo - 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.
50. Správny súd zastáva názor, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytli v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u neho alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku. Prihliadnuc na zákonné rozpätie pokuty a všetky posúdené kritériá dospel správny orgán k záveru, že účel sankcie v zmysle zákona o inšpekcii práce tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v tejto veci dosiahnutý uložením pokuty vo výške 5 000 eur, čo zodpovedá dolnej hranici zákonom stanovenej výmery. Pokutu uloženú v určenej výške považuje správny súd za dostatočnú a spravodlivú, ako i primeranú, ktorá bude mať silu odradiť žalobcu od protiprávneho postupu, príp. od zanedbania plnenia povinností v budúcnosti a bude ho motivovať k vyššej opatrnosti a pozornosti.
51. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 SSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu rozhodnutia o druhu a výške sankcie, pre zmenu rozhodnutia v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania (ods. 1). Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 198 ods. 2 SSP).
52. Správny súd dáva do pozornosti ustanovenie § 29 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, podľa ktorého podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu. Podľa § 29 ods. 4 písm. b) živnostenského zákona, riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý zabezpečuje činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikania, fyzickými osobami bez povinne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu.
53. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
54. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
55. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy , ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
56. V zmysle uvedeného ustanovenia SSP správny súd v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. V súdnej praxi spravidla nebýva sporná otázka právnej povahy a kvality dôkazov, ale otázka ich správneho vyhodnotenia, t.j. či správny orgán verejnej správy dôkazy vyhodnotil v súlade s administratívnymi procesnými pravidlami. Na základe týchto skutočností správny súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka Y. U. (otca žalobcu), nakoľko to považoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Z výpovede svedka Y. U. na pojednávaní pred správnym súdom však nevyplynuli žiadne skutočnosti spôsobujúce nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a nesprávny postup správnych orgánov.
57. Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria bdelým“(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.
58. Správny súd zároveň poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.
59. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
60. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
61. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal; žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP.
62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).