Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/199/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A., V. XXXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, proti žalovanej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpená: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. júna 2018, č. k. -109 v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (II. výrok) a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 987,52 eura cestou Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, a to do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia prevádzkovateľovi systému (III. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , (ďalej len „“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.08.2017 domáhal voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, v katastrálnom území W. A., obec W. A., okres W. A.. Žalobca cestou právneho zástupcu zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že spolu so žalovanou uzavreli dňa 20.04.2018 kúpnu zmluvu, ktorou ako strany sporu odpredali predmetnú nehnuteľnosť tretí osobám. Súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil a keďže žalovaná zavinila zastavenie konania, priznal náhradu trov konania žalobcovi. Súd prvej inštancie vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o sumu 9,98 eura, teda vrátil mu súdny poplatok vo výške 987,52 eura.

2. Žalovaná vyššie citované uznesenia napadla odvolaním z dôvodov uvedených v , , a v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania. Predovšetkým uviedla, že žalobcovi spočiatku postačovalo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zmierom, na základe ktorého sa sporové strany stali spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Tento spôsobom vyporiadania mu však od roku 2017 nevyhovuje a je nehnuteľnosť ochotný predať za nevýhodných podmienok. Uviedla, že od roku 2014 užívala predmetné nehnuteľnosti výlučne ona a taktiež výlučne

ona platila jednotlivé splátky hypotéky ako aj režijné náklady na rodinný dom. V rámci súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pod sp. zn. bol žalobca toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti majú hodnotu 66 500 eur, prípadne nižšiu, pričom žalobkyňa a priori nebola proti predaju nehnuteľností, ale bola názoru, že tieto majú podstatne vyššiu hodnotu a preto nepristúpila k predaju nehnuteľností v lete roku 2017. Žalovaná mala taktiež záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, čoho dôkazom je to, že dňa 20.04.2018 bola uzatvorená kúpna zmluva na predaj predmetných nehnuteľností s tým, že kúpna cena predstavovala podľa dohody 93 000 eur. Predajom nehnuteľností preto mohol byť predčasne splatený úver strán sporu a zároveň strany sporu získali aj ďalšie finančné prostriedky, z ktorých si potom žalovaná mohla zabezpečiť iné bývanie. Vzhľadom na uvedené dôvody, je odvolateľka toho názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podľa neprizná žalobcovi náhradu trov konania, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie čiastočne zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania alebo podľa a v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a správne právne vec posúdil, keď napadnutým rozhodnutím priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalovaná odvolanie nedostatočne odôvodnila, keď neuviedla v čom by mala spočívať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Už pri podaní preukázal, že sa pokúšal so žalovanou dohodnúť, tá však na jeho návrhy nereagovala, alebo ich odmietla. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné, vyporiadať BSM predajom nehnuteľnosti, súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Poprel tvrdenia žalovanej, že by bol nehnuteľnosti ochotný predať za nevýhodných podmienok. Nehnuteľnosti boli ohodnotené znalcom a on našiel niekoľkých záujemcov, ktorí boli ochotní znalcom určenú cenu zaplatiť, žalovaná s predajom však nesúhlasila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec (odvolanie žalobkyne) ako podané včas ( ) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Predmetom konania je žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 04.08.2017, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva na tom skutkovom základe, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -29 zo dňa 28.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2012. Sporové strany boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v obci W. A., v katastrálnom území W. A. a sú vedené Okresným úradom W. A., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako:

- parcela registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 306 m2,

- parcela registra „C“ č. XXXX záhrady o výmere 201 m2,

- rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. XXXX. Na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.. -335 v spojitosti s opravným uznesenie č. k. -343 sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Keďže žalobca nemá ďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam a nebolo možné sa so žalovanou na vyporiadaní spoluvlastníctva dohodnúť mimosúdne, podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobca navrhol v petite žaloby prikázať predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej za náhradu 33.250 eur alternatívne nariadenie predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku.

8. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.05.2018 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil, a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že dňa 20.04.2018 prišlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice N573/2018, ktorou strany odpredali tretej osobe nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom vyporiadania v tomto konaní. Uviedol, že ako žalobca podal predmetnú žalobu dôvodne, potom ako sa so žalovanou pokúšal na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva niekoľkokrát dohodnúť mimosúdne a predísť tým súdnemu konaniu. Uviedol, že od februára 2014 predmetné nehnuteľnosti užívala výlučne žalovaná, ktorá nesúhlasila so žalobcom navrhovanými spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda pokiaľ došlo k predaju nehnuteľnosti po začatí konania, bol toho názoru, že zastavenie konania nezavinil. Zastavenie konania zavinila žalovaná svojím správaním po podaní žaloby. Tým, že odrazu zmenila názor a súhlasila s predajom nehnuteľností, spôsobila, že žalobca zobral žalobu späť.

9. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, dôvodiac, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, pretože žalovaná zavinila zastavenie konania, keďže žalovaná odmietla pred podaním žaloby akúkoľvek mimosúdnu dohodu na predaji predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie uzavrel, že k predaju týchto nehnuteľností a teda k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo až v priebehu súdneho konania, preto bola žaloba vzatá späť.

10. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalovanej považuje za potrebné poukázať na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko nebolo možné sa so žalovanou na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť mimosúdne. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu prvej inštancie návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 08.06.2017 (prevzatý žalovanou dňa 09.06.2017) ako aj zo dňa 20.07.2017 (prevzatý žalovanou dňa 22.06.2017) z ktorých je zrejmé, že žalobca sa pred podaním žaloby pokúšal so žalovanou mimosúdne dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností, keď dojednávaná kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti sa pohybovala od 62 000 eur do 65 000 eur, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností bola súdnym znalcom v konaní vedenom pod sp. zn. stanovená na sumu 66 500 eura. Žalovaná nesúhlasila s predajom nehnuteľností za navrhované sumy, pretože sa jej zdali príliš nízke. Dňa 20.04.2018 sporové strany uzatvorili kúpnu zmluvu za účelom predaja sporných nehnuteľností s dojednanou kúpnou cenou 93 000 eur.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom

procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

16. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.09.2009).

17. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania môže viesť k odmietnutiu spravodlivosti a tým aj k porušeniu základného práva podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (viď ).

18. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

19. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie je toho názoru, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie žalovanej, keď žalovaná po podaní žaloby pristúpila spoločne so žalobcom k predaju predmetných nehnuteľností tretej osobe. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je v prejednávanej veci rozhodné to, za akú cenu sa nehnuteľnosti predali, ale to, že žalobca po začatí konania dosiahol to, čoho sa žalobou domáhal, a to predaj predmetným nehnuteľností. Teda v konaní bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle žalobnej požiadavky žalobcu, v čom je daná súvislosť, teda procesné zavinenie medzi správaním žalovanej vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu) žaloby žalobcu. Z procesného hľadiska preto zastavenie konania zavinila žalovaná a je daný nárok žalobcu na náhradu trov konania, pričom odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).