Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-83-2008.pdf
PDF · 74.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/83/2008
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému E. o vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Predchodca oprávneného Slovenská republika, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podal súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie o priestupku č. ORP-303/DI-M-2006 zo dňa 28.06.2006, vydané ORPZ, Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Novoustanovený oprávnený doručil súdu dňa 13.09.2018 písomne oznámenie v ktorom súdu oznámil, že vymáhaný nárok je prekludovaný a exekúciu je potrebné zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, čo by mal vykonať súd z úradnej povinnosti.
3. Spol. Slovenská konsolidačná, a.s. vo svojom podaní súdu poukazuje o.i. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 sp.zn. 20Cdo/1802/2007 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011. Tento vo svojom výroku rozhodol, že nová právna úprava, v ktorej absentuje úprava preklúzie pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty, nie je pre povinného výhodnejšia, z toho dôvodu je potrebné pridržať sa pôvodnej právnej úpravy, ktorá je pre páchateľa výhodnejšia. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Českej republiky dodáva, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné dokonca i sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru a v týchto prípadoch dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že taktiež ide o trestné veci, a to bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa trest ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu, ibaže by bol neskorší zákon priaznivejší pre páchateľa. Preto ak priestupkový zákon umožňoval za priestupok uložiť len trest vykonateľný do 3 rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty na zaplatenie, nemožno túto lehotu predĺžiť novým zákonom.
4. Súd je toho názoru, že nárok prekludovaný nie je. Poukazuje hlavne na to, že záver súdu o neuplynutí prekluzívnej lehote, kde sa s poukazom na stret právnych úprav bez prechodných ustanovení opiera o rozhodovaciu prax vyšších súdov, opiera predovšetkým o stanovisko vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013, v zmysle ktorého ak 3 ročná prekluzívna lehota neuplynula do dňa 1.9.2008, teda dňa účinnosti novely priestupkového zákona č.298/2008, ktorou bolo z priestupkového zákona vypustené znenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch,
je potrebné prekluzívne lehoty posudzovať v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. V zmysle uvedeného je potrebnú skúmať prekluzívnu lehotu len z hľadiska včasnosti iniciovania núteného výkonu rozhodnutia, avšak už nie lehotu, v ktorej je možné exekučný titul vykonať. Uvedený záver súdu o neuplynutí prekluzívnej lehoty je podporený aj rozhodnutiami odvolacieho súdu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn 13CoE/327/2015 zo dňa 22.12.2015).
5. Na základe týchto skutočností má súd zato, že nárok prekludovaný nie je a návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť.
6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie o priestupku zo dňa 28.06.2006, vydané ORPZ Michalovce a ktoré sa stalo vykonateľným dňa 29.09.2006.
7. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. S poukazom na zákon č. 298/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) s účinnosťou dňa 1. septembra 2008 vypustil znenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Prechodné a záverečné ustanovenia zák. č. 298/2008 Z.z. rovnako ani zákona o priestupkoch, neupravujú právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
10. Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného do 31. decembra 2003 rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
11. Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného od 1. januára 2004 výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
12. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
13. Ako je zrejmé z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 M Cdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013, tento v odôvodnení konštatoval, že v posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je Blok na pokutu za priestupok vykonateľný do 31.8.2008. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, po 1.9.2008. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila. V § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. To znamená, že aj podľa novej právnej úpravy, trojročná lehota ktorá začala plynúť do 31.8.2008 uplynie po 1. 9. 2008. Oproti úprave v zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
14. V danom prípade, aplikujúc záver konštatovaný aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013, prekluzívna lehota začala plynúť dňa 29.09.2006 a uplynula dňa 29.09.2009. Z hľadiska dôsledkov uplynutia prekluzívnej lehoty je potrebné teda len skúmať, či oprávnený podal návrh na začatie exekúcie v prekluzívnej lehote. Návrh na začatie exekúcie bol v danom prípade podaný dňa 18.03.2008, teda v rámci plynutia prekluzívnej lehoty. Iné právne následky z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty už nemožno konštatovať a uplynutím prekluzívnej lehoty k strate vykonateľnosti nedochádza. Možno len konštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný vrámci 3 ročnej prekluzívnej lehote určenej na začatie výkonu rozhodnutia.
15. Je tiež nutné dodať k tvrdeniam oprávneného, že z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.10.2008 sp.zn. 20Cdo/1802/2007 je zrejmé, že tento konštatoval uplynutie prekluzívnej lehoty, súd uvádza, že jedná sa o cudzí orgán s pôsobnosťou na území iného štátu, preto nie je možné paušalizovať a izolovať jedno rozhodnutie iného orgánu s pôsobnosťou na území iného štátu konajúci podľa generálnej platnej právnej úpravy platnej v Českej republike, aplikujúc na generálnu právnu úpravu platnú na území Slovenskej republiky. Súdy pri svojej činnosti nevychádzajú zo znenia jedného, možno totožného znenia zákona, ale pri rozhodovaní sa sleduje nielen duch zákona ale aj celej platnej právnej úpravy. A táto je úplne iná na území Českej ako aj Slovenskej republiky. Rovnako súd k tvrdeniu, že pokiaľ má zato, že v uznesení sp. zn. 5MCdo 2/2013 zo dňa 10.06.2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že sa jedná o preklúziu exekučného titulu, jazykovým výkladom tohto rozhodnutia súd dospel k záveru, že v tomto rozhodnutí súd nekonštatoval preklúziu, ale konštatoval nesprávne právne posúdenie veci súdov nižších stupňov. A súčasne vyslovil záver, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Uvedeným záverom nadviazal na už konštatovaný záver v inom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013, ktorý rovnako konštatoval, že pri skúmaní preklúzie je potrebné už len skúmať hadisko včasnosti iniciovania núteného výkonu rozhodnutia. Je nutné konštatovať, že jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálenú súdnu prax nezakladá. V danom prípade však Najvyšší súd Slovenskej republiky pri viacerých obdobných rozhodnutiach minimálne v rozhodnutiach 6 M Cdo/12/2012 zo dňa 26.6.2013 a 5MCdo 2/2013 zo dňa 10.06.2014 konštatoval totožný záver. Preto je v tomto prípade možné konštatovať už ustálenú rozhodovaciu súdnu prax a akékoľvek iný výklad uvedených rozhodnutí vydaných v rozpore s nimi zakladá svojvoľné rozhodnutie a aj napriek tomu, že Najvyšší súd Českej republiky dospel vo svojom rozhodnutí k inému záveru, najvyššia súdna autorita všeobecného súdnictva v Slovenskej republike konštatovala opačný záver.
16. S poukazom na tu uvedené dôvody, súd návrh ako nedôvodný zamietol, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).