Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 4. decembra 2003 upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti na území Slovenska. Hlavným cieľom legislatívy je zjednodušenie administratívy a zlepšenie pružnosti a kvality služieb poskytovaných orgánmi štátnej správy v oblasti zamestnanosti. Zákon definuje účastníkov právnych vzťahov, medzi ktorých patria orgány štátnej správy, samosprávne kraje, obce, neziskové organizácie, zamestnávatelia, ale aj jednotlivci, ako napríklad uchádzači o zamestnanie a zamestnanci. Legislatíva sa tiež zameriava na vytvorenie rovnakých podmienok prístupu k službám zamestnanosti pre všetkých občanov, vrátane znevýhodnených skupín, a to prostredníctvom centralizovaného systému na rôznych organizačných úrovniach, ako sú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce. Zákon je tiež kompatibilný s relevantnými reformami v rámci Európskej únie, zameriavajúc sa na efektívne využívanie fondov EÚ, ako je Európsky sociálny fond. Zásadnými účelmi sú modernizácia služieb zamestnanosti a zlepšenie ich dostupnosti a kvality, čo by malo prispieť k vyššej flexibilite trhu práce.