Zákon o ochrane prírody a krajiny je legislatíva prijatá Národnou radou Slovenskej republiky 25. júna 2002 pod číslom 543, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť dlhodobú ochranu a zachovanie prírodnej rovnováhy a rozmanitosti podmienok a foriem života. Zákon ustanovuje pôsobnosť štátnej správy a obcí v oblasti ochrany prírody a krajiny, a zároveň definuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú definíciu územného systému ekologickej stability, biocentier, biokoridorov a významných krajinných prvkov, ako aj voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Zákon sa nevzťahuje na ochranu poľnohospodárskych plodín, hospodársky významných druhov rastlín a živočíchov, ani na škodcov a nákazy. Významnými dopadmi tohto zákona je zvýšenie ochrany prírodných hodnôt a krás a podpora trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov. Realizácia ochrany prírody prebieha vo verejnom záujme prostredníctvom koordinovanej spolupráce so zainteresovanými subjektmi vrátane štátnych úradov, vedeckých inštitúcií a mimovládnych organizácií.