Zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), schválený dňa 4. júla 2001, ustanovuje právne postavenie samosprávnych krajov ako samostatných územných samosprávnych a správnych celkov Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je definovať a upraviť samosprávne kompetencie a organizačnú štruktúru krajov. Konkrétne zriaďuje osem samosprávnych krajov: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Košický a Prešovský, pričom každému priraďuje sídlo v príslušnom krajskom meste. Zákon uvádza, že každý samosprávny kraj je právnickou osobou a hospodári s vlastným majetkom a príjmami, pričom chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Ďalej zákon stanovuje, že symbolmi samosprávneho kraja sú erb, vlajka, pečať a prípadne znelka, ktoré môže používať pri výkone samosprávy. Medzi kľúčové ustanovenia patrí aj určenie orgánov samosprávneho kraja, ktorými sú zastupiteľstvo a predseda kraja. Obyvatelia kraja, definovaní ako osoby s trvalým pobytom v obci na jeho území, majú právo podieľať sa na samospráve prostredníctvom volebného práva a možnosti byť volený do zastupiteľstva. Zákon tak zabezpečuje demokratickú participáciu obyvateľov na správe a riadení regionálnych záležitostí.