Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) z 2. októbra 1991 upravuje podmienky pre vykonávanie živnostenskej činnosti v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, vrátane kontroly ich dodržiavania. Hlavným cieľom je definovať, čo predstavuje živnosť, a stanoviť rámec pre podnikateľské aktivity vykonávané samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku alebo pozitívneho sociálneho vplyvu. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú vymedzenie živnosti ako sústavnej činnosti a určenie výnimiek, ktoré nie sú považované za živnosť, ako napríklad činnosti špecificky vyhradené štátom alebo právnickými predpismi, odborné činnosti ako práca notárov, advokátov, psychológov, architektov a iných špecializovaných profesií. Na živnosť sa nevzťahujú ani činnosti spojené s intelektuálnou tvorbou a využívaním jej výsledkov pod ochranou osobitných zákonov. Tento zákon má priamy dopad na podnikateľské subjekty v regulovaní podnikateľskej slobody a formovaní súkromného sektora v krajine, poskytujúc právny rámec, v ktorom môžu podniky fungovať efektívne a zákonne.