Zákon o správnom konaní (správny poriadok) z roku 1967 je základným právnym predpisom upravujúcim postupy a princípy správneho konania v oblasti verejnej správy v Československej socialistickej republike, teraz na území Slovenska. Jeho hlavným cieľom je upraviť, ako správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pokiaľ iný zákon nestanoví inak. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú určenie správnych orgánov, ktoré môžu byť štátnymi alebo územnými samosprávnymi orgánmi, prípadne fyzickými alebo právnickými osobami poverenými rozhodovaním v rámci verejnej správy (§ 1). Zákon tiež stanovuje základné pravidlá konania, ktoré zdôrazňujú povinnosť správnych orgánov konať v súlade so zákonmi, chrániť práva a záujmy účastníkov konania a neodopierať im právo na obhajobu svojich záujmov a vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia (§ 3). Dôležitým aspektom je aj právo občanov patriacich k národnostným menšinám konať v jazyku národnostnej menšiny, ak tak určuje osobitný zákon. Správne orgány sú povinné takým občanom zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (§ 3 ods. 3). Zákon tiež upravuje kompetencie správnych orgánov a ich vnútorné členenie v rámci správneho konania (§ 6). Tento právny predpis má významný vplyv na efektívnu a spravodlivú administratívu, zabezpečujúc, že správne procesy sú vykonávané transparentne, efektívne a bez zbytočných prieťahov.