Zákon č. 63 z roku 1965 o cestovných dokladoch upravuje podmienky vydávania a používania cestovných dokladov v Československej socialistickej republike. Zákon stanovuje, že občania môžu prekročiť štátne hranice alebo sa zdržiavať v cudzine len s platným československým cestovným dokladom. Cestovné doklady sa vyhotovujú v českom alebo slovenskom jazyku a v jednom alebo dvoch cudzích jazykoch, pričom obsahujú údaje o totožnosti občana a špecifikáciu platnosti. Za vydávanie dokladov zodpovedá Ministerstvo vnútra a Ministerstvo zahraničných vecí, prípadne nimi splnomocnené orgány. Zákon definuje podmienky, za ktorých možno odoprieť vydanie cestovného dokladu, vrátane prípadov ohrozenia štátnych záujmov, prebiehajúceho trestného konania, existujúceho odsúdenia, či poškodenia dobrého mena republiky v zahraničí. Ustanovenia zákona sa vzťahujú aj na osoby bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území ČSSR.