Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Effective Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach

Vyhláška č. 66/2000

Important dates

Declared: 1. marca 2000
Approved: 28. februára 2000
Effective from: 1. marca 2000

Documents and links

66
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 28. februára 2000,
ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z.Open in new tab ustanovuje:
§ 1
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach je v okrese Trenčín, v katastrálnom území Trenčianske Mitice; ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý tvorí prílohu č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach je v okrese Trenčín, v katastrálnych územiach Trenčianske Mitice, Trenčianske Jastrabie, Mníchova Lehota a Soblahov; ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý tvorí prílohu č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem uvedených v odsekoch 1 a 2 tvorí prílohu č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Trenčianskych Miticiach tvorí prílohu č. 4.
(5)
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem uvedených v odsekoch 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Trenčíne, na Okresnom úrade v Trenčíne a na Obecnom úrade v Trenčianskych Miticiach.
§ 2
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Tibor Šagát v. r.

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Príloha č. 2 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Príloha č. 3 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1:5 000, listy Trenčín 7-7, Trenčín 7-6.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Južné ohraničenie sa začína pri existujúcej zástavbe severovýchodne nad časťou Nad záhradami. Pokračuje ľavostrannou hranicou štátnej cesty Mníchova Lehota – Svinná a končí sa až za križovaním potoka Kyslá voda s touto cestou. Pokračuje kolmo severovýchodným smerom k vrstevnici 320. Na spojnici s poľnou cestou sa stáča na severozápad a prebieha po ľavostrannej vonkajšej hranici poľnej cesty smerom k časti Hroblica, tvoriac tak severnú hranicu ochranného pásma (v podstate sleduje vrstevnicu 315). Od miesta ohybu poľnej cesty nad prameňom Červený hostinec vedie hranica severovýchodno-juhozápadným smerom po vrstevnici 320 až k štátnej ceste, kde sa napája na južné ohraničenie.
Ochranné pásmo II. stupňa
Ochranné pásmo II. stupňa je vyznačené v mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1:50 000, list Bánovce nad Bebravou 35-23.
Ochranné pásmo II. stupňa chráni akumulačnú oblasť. Západné ohraničenie sa začína pri horárni v Mitickej doline, pokračuje po západnej hranici pásma hygienickej ochrany druhého stupňa poza železničnú stanicu Mníchova Lehota po hranicu oddeľujúcu povodia 4-21-09 a 4-21-11. Po nej vedie ďalej cez kótu Humienec severovýchodno-juhozápadným smerom až ku kóte Javorie, obchádza ju z východnej strany a pokračuje juhovýchodným smerom. Ďalej vedie po hranici medzi čiastkovými povodiami 4-21-11-147 a 4-21-11-145, ktorá tvorí južné až juhovýchodné ohraničenie. Pokračuje severovýchodným a severným smerom po hranici čiastkových povodí 4-21-11-148 a 4-21-11-151 po kótu Ostrý vrch. Severnú hranicu tvorí hranica Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy až po Mitickú dolinu, ktorou pokračuje do východiskového miesta k horárni.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 66/2000 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V TRENČIANSKYCH MITICIACH
Ochranné pásma sú vymedzené na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a geologického návrhu v záverečnej správe G. Vandrová: Trenčianske Mitice – vrt MP-1 (prečistenie vrtu, HDS a geologické práce potrebné na vyhlásenie vrtu MP-1 za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody), rok 1999.
Záujmové územie je zaradené do hydrogeologickej štruktúry – hydrogeologický masív s krasovo-puklinovou priepustnosťou (jadrové pohorie – neogén a mezozoikum).
Hydrogeologická štruktúra prírodných minerálnych vôd v Trenčianskych Miticiach sa charakterizuje ako otvorená (infiltračná, akumulačná a výverová oblasť), výverová oblasť ako polozakrytá. Z hydraulického hľadiska ide o štruktúru s napätou hladinou podzemnej vody (artézskou) s pozitívnou výtlačnou výškou.
Na základe regionálneho geologického členenia Západných Karpát sa vrt MP-1 nachádza na kontakte dvoch jadrových pohorí fatranského pásma – Považského Inovca a Strážovských vrchov.
Vhodné podmienky na infiltráciu zrážkových vôd vytvárajú predovšetkým mohutné dolomity stredného triasu s vložkami wetternsteinských vápencov a vrchnotriasové členy chočského príkrovu v nadloží málo priepustných mladších členov krížňanského príkrovu.
Na tektonickom kontakte chočského a krížňanského príkrovu je lokalizovaný rad prameňov obyčajných podzemných vôd. Pravdepodobne analogická, aj keď v menšom rozsahu, je situácia na styku dolomitov a vápencov (anis-karn) bazálnej časti krížňanského príkrovu s podložnými spodnokriedovými a strednokriedovými členmi obalovej jednotky.
Rozhodujúci vplyv na akumuláciu a obeh podzemných vôd má paleogénna a popaleogénna tektonika, ktorou vznikla rozsiahla sieť zlomov a priebežných vrásových štruktúr. Zvlnenie a tektonické porušenie príkrovových plôch neskoroalpinskou kompresiou je sprevádzané smernými zdvihmi a prešmykmi. Pohyb vody usmerňujú najmä zdvihy jednotlivých pozdĺžnych krýh premenlivej hrúbky. Osobitný význam majú smerné zlomy pri okraji bánovskej kotliny, kde zlomy severovýchodno-juhozápadného smeru koso usekávajú priebeh neskoroalpínskych štruktúr. Hydrogeologicky sú významné priečne zlomy vyššieho rádu a hlbšieho dosahu severozápadno-juhovýchodného smeru (jastrabský, timoradzský, peťovský), ktoré oddeľujú väčšie kryhy jednostranného sklonu a vytvárajú kaskádovitý štýl stavby.
Práve miesta, kde sa jastrabský priečny zlom, resp. jeho laterálne zlomy pretínajú s tzv. mitickými zlomami severojužného smeru na styku juhozápadnej časti Strážovských vrchov a Bánovskej kotliny, predstavovali miesta výstupu prírodných minerálnych vôd v Trenčianskych Miticiach.
Za infiltračnú oblasť prírodných minerálnych vôd sa považujú strednotriasové karbonátové komplexy chočského príkrovu. Jednotlivé tektonické kryhy, ktoré môžu vytvárať relatívne samostatné režimy a ktoré poklesávajú smerom do bánovskej kotliny, umožňujú vstup vôd do nižších horizontov, možno aj do krížňanskej jednotky. V miestach tektonického kontaktu s neogénom bánovskej kotliny sa časť vôd odvodňuje v podobe bariérových prameňov (prameň Červený Hostinec) a časť podzemných vôd sa pretláča do priepustnejších polôh eggenburgu (brekcie, kryštalické karbonáty, rekryštalizované karbonáty a dolomity, resp. hrubší detrit). Zlomami najmä hlbšieho založenia sa privádza voľný oxid uhličitý, ktorý umožňuje vyššiu rozpúšťaciu schopnosť vody a podmieňuje výstup vody po zlomoch smerom na povrch.
Výverová oblasť v Trenčianskych Miticiach je orientovaná na južnú až juhozápadnú časť Strážovských vrchov a čiastočne na severovýchodnú časť Považského Inovca. Z geologického hľadiska ju budujú predovšetkým horniny mezozoika, ktoré sú v týchto miestach prekryté sedimentmi neogénu a kvartéru. Podložie mezozoika tvoria horniny kryštalinika, ktoré sa v severovýchodnej časti Považského Inovca vynárajú na povrch. Mezozoikum na západnom okraji prieskumného územia utvára príbradlová manínska jednotka a vo vlastnej výverovej oblasti krížňanská jednotka a chočská jednotka.
Načrtnutá schéma tvorby a obehu prírodných minerálnych vôd umožňuje pochopiť vedľa seba existujúce obehy (pramene) obyčajných podzemných vôd a prírodných minerálnych vôd obohatených oxidom uhličitým.
Z genetického hľadiska sú prírodné minerálne vody v Trenčianskych Miticiach zrážkového pôvodu (vadózne vody). Podľa tvorby chemického obsahu a výsledného chemického zloženia sú to vody petrogénne. Rozhodujúcim procesom formovania chemického zloženia prírodnej minerálnej vody je rozpúšťanie karbonátov.