Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Not effective Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom

Vyhláška č. 525/2001

Important dates

Declared: 19. decembra 2001
Approved: 6. decembra 2001
Effective from: 1. januára 2002
Effective until: 30. septembra 2009

Documents and links

525
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zo 6. decembra 2001,
ktorou sa vyhlasujú ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 65 ods. 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z. a zákona č. 80/2000 Z. z. ustanovuje:
§ 1
(1)
Územie ochranného pásma I. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom je v okrese Martin, v katastrálnom území Kláštor pod Znievom. Ochranné pásmo I. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Územie ochranného pásma II. a III. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom je v okresoch Martin a Turčianske Teplice, v katastrálnych územiach Abramová, Benice, Blažovce, Bodorová, Borcová, Ivančiná, Jazernica, Karlová, Kevice, Kláštor pod Znievom, Laskár, Ležiachov, Malý Čepčín, Moškovec, Mošovce, Rakovo a Socovce. Ochranné pásmo II. a III. stupňa je vyznačené v mapovom podklade, ktorý je uvedený v prílohe č. 2.
(3)
Popis hraníc ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2 je uvedený v prílohe č. 3.
(4)
Popis hydrogeologickej štruktúry prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom je uvedený v prílohe č. 4.
(5)
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice ochranných pásiem podľa odsekov 1 a 2, sú uložené na Inšpektoráte kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Martine, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach a na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom.
§ 2
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Roman Kováč v. r.

Prílohy

Príloha č. 1 k vyhláške č. 525/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO I. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Príloha č. 2 k vyhláške č. 525/2001 Z. z.
OCHRANNÉ PÁSMO II. A III. STUPŇA PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Príloha č. 3 k vyhláške č. 525/2001 Z. z.
POPIS HRANÍC OCHRANNÝCH PÁSIEM PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Ochranné pásmo I. stupňa
Ochranné pásmo I. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Štátna mapa odvodená v mierke 1 : 5 000, listy Horná Štubňa 5-1, Horná Štubňa 5-0, Horná Štubňa 4-1 a Horná Štubňa 4-0.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západnú hranicu tvorí pravý okraj štátnej cesty Prievidza – Martin od odbočky do Socoviec po potok Suchá Vríca. Severnú hranicu tvorí pravostranný breh potoka Suchá Vríca od jeho križovania so štátnou cestou Prievidza – Martin po jeho križovanie s poľnou cestou. Východnú hranicu tvorí poľná cesta od potoka Suchá Vríca po cestu do Socoviec. Južnú hranicu tvorí ľavý okraj cesty od Socoviec k štátnej ceste Prievidza – Martin.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa
Ochranné pásmo II. a III. stupňa je zobrazené na mapovom podklade – Vodohospodárska mapa Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000, list Turčianske Teplice 36-11.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť. Západná hranica vedie po pravom okraji cesty vedúcej z križovatky Ivančiná – Slovenské Pravno – Laclavá severným smerom až po ľavostrannú odbočku poľnej cesty severozápadne od Ležiachova, po ktorej pokračuje do obce Valča. Ďalej hranica prebieha východným smerom okrajom obce a pravým okrajom cesty vedúcej z Valče do Príboviec a po južnom okraji Príboviec až po komunikáciu vedúcu do obce Karlová, tvoriac tak severné ohraničenie ochranného pásma. Východná hranica pokračuje po pravom okraji komunikácie vedúcej z Príboviec až do obce Blatnica a po jej západnom okraji nadväzuje na komunikáciu pokračujúcu do Mošoviec. Južná hranica ochranného pásma prebieha súbežne s hranicou ochranného pásma III. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Turčianskych Tepliciach, pričom kopíruje pravý okraj komunikácie vedúcej cez Mošovce, Malý Čepčín, Diakovú do Ivančinej, kde vo vzdialenosti asi 500 m západne od obce nadväzuje na východiskový bod hranice.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 525/2001 Z. z.
POPIS HYDROGEOLOGICKEJ ŠTRUKTÚRY PRÍRODNÝCH ZDROJOV MINERÁLNYCH STOLOVÝCH VÔD V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM
Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom sa stanovili na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a geologického návrhu v hydrogeologickom posudku Kláštor pod Znievom – návrh dočasných ochranných pásiem (Bergerová, 1997).
Záujmové územie Kláštor pod Znievom sa nachádza v strednej časti Turčianskej kotliny a je súčasťou hydrogeologického rajónu Q-P 033 Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny. Terciérnu výplň kotliny tvoria paleogénne a neogénne sedimenty. Ohraničenie kotliny oproti okolitým horstvám (Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické pohorie, Žiar) predstavuje sústava tektonických porúch, na ktorých dochádza k styku sedimentov kotliny s masívmi pohorí. Z hydrogeologického hľadiska neogénne sedimenty (martinské súvrstvie) sú tvorené nepriepustnými polohami ílov a vápnitých ílov a priepustnými polohami štrkov, pieskov, zlepencov a pieskovcov. Subhorizontálne uloženie týchto dvoch základných typov, ich vzájomná superpozícia tvorí predpoklad pre vznik artézskych horizontov, ako aj predpoklad pre ich priame doplňovanie podzemnými vodami z pohoria, hlavne v oblastiach ich tektonického styku.
Na základe doterajších poznatkov štruktúru minerálnych vôd možno zaradiť medzi polootvorené štruktúry, ktoré majú infiltračnú a akumulačnú oblasť, ale nie sú prirodzene odvodňované. Kolektory minerálnej vody navŕtané v záujmovom území sú druhotnými akumuláciami podzemnej vody. Výverová oblasť v Kláštore pod Znievom patrí medzi zakryté, t. j. umelé oblasti vzniknuté ťažbou pomocou vrtov.
Minerálna voda v lokalite Kláštor pod Znievom patrí podľa tvorby chemického obsahu a výsledného chemizmu k petrogénnym, karbonátogénnym vodám. Určujúcim mineralizačným procesom je rozpúšťanie karbonátov, ktoré podmieňuje charakteristický výrazný vápenato-hydrogenuhličitanový základný typ chemizmu.
Karbonátogénne minerálne vody sú geneticky viazané na otvorené štruktúry karbonatických komplexov mezozoika. Predpokladá sa, že podložie terciérnej výplne Turčianskej kotliny v záujmovom území tvorí chočský príkrov Veľkej Fatry. Na základe hodnôt koeficientu Mg/Ca (0,39 – 0,46) možno obehy minerálnej vody klasifikovať ako obehy v dolomitických vápencoch. Významným faktorom formovania chemizmu je voľný CO2, ktorého hodnoty sa pohybujú do 1 300 mg.l-1.