Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Not effective Zákon o Štátnom súde.

Zákon č. 232/1948

Important dates

Declared: 16. októbra 1948
Approved: 6. októbra 1948
Effective from: 1. augusta 1950
Effective until: 31. decembra 1952

Documents and links

232
Zákon
zo dňa 6. októbra 1948
o Štátnom súde.
Národné zhromaždenie republiky Československej sa uznieslo na tomto zákone:
Hlava prvá.
Organizácia Štátneho súdu.
§ 1.
Zriadenie Štátneho súdu.
Pre celé územie Československej republiky sa zriaďuje Štátny súd so sídlom v Prahe.
§ 2.
Zloženie Štátneho súdu.
Štátny súd sa skladá z prezidenta a z potrebného počtu viceprezidentov, občianskych sudcov z povolania a sudcov z ľudu.
§ 3.
Systemizácia.
(1)
Služobné miesto prezidenta Štátneho súdu sa systemizuje v I. stupnici funkčného služného, služobné miesta viceprezidentov sa systemizujú v II. stupnici funkčného služného.
(2)
Služobné miesta predsedov senátov sa systemizujú v III. stupnici funkčného služného, služobné miesta ostatných sudcov z povolania v IV. stupnici funkčného služného.
(3)
Počet služobných miest sudcov, uvedených v odsekoch 1 a 2, určí a systemizáciu služobných miest ostatných zamestnancov Štátneho súdu schvaľuje vláda, a to v obidvoch prípadoch na návrh ministra spravodlivosti.
Prideľovanie sudcov na Štátny súd.
§ 4.
Minister spravodlivosti môže na návrh prezidenta Štátneho súdu prechodne prideliť ku službe na Štátny súd sudcov v VI. alebo vyššej stupnici funkčného služného. Proti vôli prideleného sudcu smie pridelenie trvať najviacej jeden rok.
Sudcovia z ľudu.
§ 5.
(1)
Sudcov z ľudu vymenúva vláda na návrh krajských národných výborov na obdobie jedného roku. Sudcov z ľudu z vojenských osôb v činnej službe (§ 21, ods. 2 a 3) vymenúva vláda z osôb navrhnutých ministrom národnej obrany. Po uplynutí jednoročného obdobia možno tie isté osoby znovu vymenovať.
(2)
Na úrad sudcu z ľudu možno povolať len toho, kto je zapísaný do stálych voličských zoznamov, prekročil tridsaťpäť, avšak nie šesťdesiat rokov. Sudcom z ľudu na Najvyššom súde (§ 23, ods. 2) môže byť len osoba znalá práva.
(3)
Za sudcov z ľudu nech sa nepovolávajú prezident republiky, členovia zákonodárnych zborov, vlády a Zboru povereníkov, sudcovia z povolania, konceptní úradníci úradu verejnej obžaloby, obhajcovia vo veciach trestných a duchovní.
(4)
Prijať a zastávať úrad sudcu z ľudu je občianskou povinnosťou. Odmietnuť úrad sudcu z ľudu alebo vzdať sa ho možno iba z dôležitých dôvodov; rozhoduje o tom minister spravodlivosti, a ak ide o vojenskú osobu, minister národnej obrany.
§ 8.
Sudcom z ľudu prislúcha náhrada, ktorú určí vláda nariadením.
§ 9.
Prísaha sudcov z ľudu.
Sudca z ľudu sľúbi do rúk prezidenta Štátneho súdu prísahou, že bude zachovávať zákony a nariadenia, vykladať ich v duchu ústavy i zásad ľudovodemokratického zriadenia a rozhodovať nestranne. Sudcovia z ľudu činní na Najvyššom súde (§ 23, ods. 2) zložia prísahu do rúk prvého prezidenta Najvyššieho súdu.
§ 10.
Správa Štátneho súdu.
(1)
Prezident Štátneho súdu vedie Štátny súd, dozerá na jeho činnosť a je vo veciach súdnej správy služobným predstaveným všetkých zamestnancov činných u Štátneho súdu.
(2)
Ak bráni prezidentovi Štátneho súdu vo výkone pôsobnosti nejaká prekážka, vykonáva jeho pôsobnosť viceprezident Štátneho súdu v služobnom poradí najstarší.
(3)
Účtovnú službu pre Štátny súd vykonáva učtáreň Ministerstva spravodlivosti. Pre zvyšok kalendárneho roku 1948 robí tak učtáreň zemského súdu.
§ 11.
Inštančný porad a dozor v správnych veciach.
(1)
V správnych veciach Štátneho súdu rozhoduje v inštančnom poradí minister spravodlivosti.
(2)
Dozor nad správou Štátneho súdu vykonáva minister spravodlivosti.
Verejný obžalobca.
§ 12.
(1)
Na úkony verejnej obžaloby, ustanovené trestným poriadkom a predpismi ho meniacimi a doplňujúcimi, sa zriaďuje pri Štátnom súde Štátna prokuratúra.
(2)
Členovia Štátnej prokuratúry sú štátny prokurátor a štátni viceprokurátori.
(3)
Služobné miesto štátneho prokurátora sa systemizuje v II. stupnici funkčného služného, služobné miesta štátnych viceprokurátorov v III. stupnici funkčného služného.
(4)
Počet služobných miest štátnych viceprokurátorov určí vláda na návrh ministra spravodlivosti.
§ 13.
Minister spravodlivosti môže na návrh štátneho prokurátora prechodne prideliť k službe na Štátnu prokuratúru konceptných pragmatikálnych úradníkov štátnych zastupiteľstiev a sudcov. Proti vôli prideleného sudcu smie pridelenie trvať najviacej jeden rok.
§ 14.
(1)
Štátny prokurátor vedie Štátnu prokuratúru, dozerá na jej činnosť, prikazuje pracovné úlohy jednotlivým jej členom a je služobným predstaveným všetkých zamestnancov činných na Štátnej prokuratúre; je podriadený priamo ministrovi spravodlivosti.
(2)
Ak bráni štátnemu prokurátorovi vo výkone pôsobnosti nejaká prekážka, vykonáva jeho pôsobnosť štátny viceprokurátor v služobnom poradí najstarší.
§ 15.
Kancelárske a zriadenecké práce na Štátnej prokuratúre vykonávajú zamestnanci Štátneho súdu príslušnej kategórie.
§ 16.
Služobné príjmy zamestnancov Štátnej prokuratúry vymeriava a poukazuje Štátny súd; vypláca ich učtáreň Ministerstva spravodlivosti.
Hlava druhá.
Príslušnosť Štátneho súdu a všeobecné ustanovenia.
Senáty Štátneho súdu.
§ 21.
(1)
Senáty Štátneho súdu sú päťčlenné. Predseda a dvaja členovia sú sudcovia z povolania, dvaja členovia sú sudcovia z ľudu. Sudcovia z ľudu sa však okrem hlavného pojednávania zúčastňujú na rozhodovaní, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
(2)
Ak podlieha obvinený alebo niektorý z obvinených ináč vojenskej súdnej právomoci, je jedným členom senátu vojenský sudca, ak nie je vojenským sudcom už predseda. Jedným sudcom z ľudu musí byť príslušník toho ozbrojeného sboru, ku ktorému patrí obvinený; ak patria spoluobvinení k rôznym ozbrojeným sborom, povolajú sa sudcovia z ľudu tak, aby každý sbor bol pokiaľ možno zastúpený.
§ 22.
(1)
Senáty a radu Štátneho súdu zostaví prezident Štátneho súdu začiatkom kalendárneho roku na celý tento rok.
(2)
Prezident Štátneho súdu je oprávnený predsedať ktorémukoľvek zasadnutiu senátu, pokiaľ vo veci, o ktorú ide, nie je vylúčený.
§ 23.
Senáty Najvyššieho súdu.
(1)
Najvyšší súd vykonáva súdnu moc vo veciach, v ktorých v prvej stolici rozhodoval Štátny súd, v päťčlenných senátoch. Ak podlieha obvinený alebo niektorý z obvinených ináč vojenskej súdnej právomoci, musia byť dvaja členovia týchto senátov vojenskými sudcami činnými na Najvyššom vojenskom súde.
(2)
Ak rozhoduje Najvyšší súd o opravnom prostriedku (mimoriadnom opravnom prostriedku) proti rozhodnutiu, na ktorom sa zúčastnili sudcovia z ľudu, súdi v senátoch rozšírených o dvoch sudcov z ľudu.
(3)
Senáty, uvedené v odsekoch 1 a 2, zostavuje začiatkom každého roku prvý prezident Najvyššieho súdu po dohode s prezidentom Najvyššieho vojenského súdu.
Hlava štvrtá.
Prechodné a záverečné ustanovenia.
§ 47.
Zrušovacie a pozmeňovacie ustanovenia.
(1)
Zrušujú sa všetky predpisy, odporujúce tomuto zákonu, najmä zákon č. 68/1935 Sb. Ustanovenie § 128 zákona č. 131/1936 Sb. zostáva nedotknuté.
(2)
V § 212 tr. ř. sa pripojuje ďalšia veta: „Ak je toho názoru, že je príslušný Štátny súd, vysloví len nepríslušnosť súdu, na ktorom bol podaný obžalobný spis, a uvedie tento dôvod.“
(3)
Ustanovenie § 56, ods. 1 zák. zo dňa 11. marca 1931, č. 48 Sb., o trestnom súdnictve nad mládežou, sa mení a znie: „Príslušnosť Štátneho súdu sa vzťahuje i na osoby mladistvé; v konaní proti nim pred Štátnym súdom použijú sa ustanovenia §§ 37 až 39, § 40, ods. 2 až 5, § 44, ods. 1 a 2, § 45 a § 47, ods. 5.“
§ 48.
Účinnosť a vykonanie zákona.
Tento zákon nadobúda účinnosť ôsmym dňom po vyhlásení; vykonajú ho ministri spravodlivosti, vnútra a národnej obrany v dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Gottwald v. r.

Dr. John v. r.

Zápotocký v. r.

arm. gen. Svoboda v. r.

Nosek v. r.

Dr. Čepička v. r.