Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

Not effective Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb.

Zákon č. 228/1992

Important dates

Declared: 29. mája 1992
Approved: 22. apríla 1992
Effective from: 1. júla 1992
Effective until: 30. septembra 1995

Documents and links

228
ZÁKON
z 22. apríla 1992,
ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990Open in new tab Zb.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Devízový zákon č. 528/1990 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. e) sa za slová „zahraničné cenné papiere“ dopĺňajú čiarka a slová „vkladové listy znejúce na cudziu menu“.
2.
V § 2 písm. f) sa spojka „a“ medzi slovami „kúpa“ a „predaj“ nahrádza čiarkou a v texte v zátvorke sa vypúšťa slovo „pôžička“.
3.
§ 3 znie:
„§ 3
(1)
Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka1) nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku so zahraničím.
(2)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku, s výnimkou pobočky zahraničnej banky, ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov - právnických osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.“.
Odkaz č. 1) znie:
1)
§ 6 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.“.
4.
§ 5 znie:
„§ 5
(1)
Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt,2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.
(2)
Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov.3)
(3)
Práva a povinnosti devízových tuzemcov - právnických osôb sa vzťahujú takisto na devízových tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi3a) pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.“.
Odkazy č. 2), 3) a 3a) znejú:
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov. Zákon č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
3)
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike v znení zákona č. 157/1989 Zb.
3a)
§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.“.
5.
V § 6 ods. 2 písm. b) sa za slovo „cirkvám“ vkladajú čiarka a slová „náboženským spoločnostiam4)“ a v § 6 ods. 2 písm. b) sa dopĺňajú čiarka a slová „pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť;“
Odkaz č. 4) znie:
„4)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.“.
6.
V § 6 ods. 2 písm. c) sa dopĺňajú slová „a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti;“.
7.
§ 7 ods. 2 písm. a) znie:
„a)
s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti (§ 11 ods. 1, § 17 ods. 1) a ktoré devízová banka odmietla kúpiť (§ 12 ods. 3, § 17 ods. 7) a vydala im o tom potvrdenie,“.
8.
V § 7 ods. 4 sa vypúšťajú slová „- fyzické osoby“.
9.
§ 7 ods. 5 znie:
„(5)
Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Štátna banka česko-slovenská ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky pre vykonávanie zmenárenskej činnosti týmito osobami.“.
10.
§ 8 ods. 1 znie:
„(1)
Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk uskutočňuje bezhotovostne.“.
11.
Z nadpisu tretej časti sa vypúšťajú slová „a devízových cudzozemcov“.
12.
V § 9 ods. 1 sa slová „na výzvu príslušného devízového orgánu ohlásiť mu v ustanovenej lehote“ nahrádzajú slovami „Štátnej banke česko-slovenskej ohlásiť“ a slová „na podnikaní“ sa vypúšťajú.
13.
§ 9 ods. 2 znie:
„(2)
Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku 1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených prípadoch možno devízového tuzemca - právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.“.
14.
V § 11 ods. 3 sa slovo „kmeňového“ nahrádza slovom „základného“.
Odkaz č. 6) znie:
„6)
Obchodný zákonník.“.
15.
V § 11 ods. 6 sa slová „obchodovania s devízovými prostriedkami (§ 7 ods. 3)“ nahrádzajú slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 14 ods. 1, a pokiaľ sa nevydalo devízové povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia týchto devízových prostriedkov.“.
16.
V § 12 ods. 2 sa druhá veta nahrádza týmto textom: „Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň uvedený v platobnom príkaze zahraničnej banky. Ak nie je deň uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa kurzu platného v deň, keď devízová banka dostala platobný príkaz zahraničnej banky v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby. Iba v prípade, keď devízová banka nemôže zistiť sumu poukazovanú zahraničnou bankou v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby inak ako na základe výpisu z príslušného účtu, prepočíta sa táto suma podľa kurzu platného v deň uvedený vo výpise z účtu zahraničnej banky.“.
17.
V § 13 ods. 1 sa za slová „na základe“ vkladá slovo „iného“ a dopĺňa sa druhá veta, ktorá znie: „To neplatí, pokiaľ ide o peňažný ústav devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na česko-slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.“.
18.
§ 13 ods. 2 a 3 znejú:
„(2)
Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku. Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou. V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.
(3)
Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.“.
19.
Za § 13 sa vkladajú § 13a, 13b a 13c, ktoré znejú:
„§ 13a
(1)
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi -právnickej osobe za česko-slovenskú menu devízové prostriedky na úhradu výdavkov fyzickej osoby spojených s jej vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu touto právnickou osobou v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.6a)
(2)
Devízová banka je povinná previesť do zahraničia úhradu v devízových prostriedkov zodpovedajúcu protihodnote česko-slovenskej meny zloženej devízovým tuzemcom - právnickou osobou určenú na krytie nákladov činnosti jej organizačnej zložky v zahraničí.
(3)
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe na jej žiadosť devízové prostriedky alebo vykonať úhradu devízových prostriedkov devízovému cudzozemcovi v rozsahu nevyhnutnom
a)
na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu,
b)
na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním služieb v oblasti zahraničného cestovného ruchu a platených v zahraničí.
(4)
Vykonávací predpis ustanoví, ktorým devízovým tuzemcom - právnickým osobám je devízová banka povinná predať devízové prostriedky alebo ktoré majú právo úhrady devízových prostriedkov podľa odseku 3 písm. a).
§ 13b
Devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 môže v odôvodnených prípadoch udeliť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové povolenie na výnimočný nákup devízových prostriedkov nad rámec prípadov uvedených v § 13 ods. 1 alebo § 13a ods. 1 až 3.
§ 13c
Devízová banka je povinná predať devízovému tuzemcovi - právnickej osobe devízové prostriedky nevyhnutné na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho z emisie tuzemských cenných papierov znejúcich na cudziu menu.6b)“.
Odkazy č. 6a) a 6b) znejú:“.
„6a)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
6b)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch.“.
20.
§ 14 znie:
„§ 14
(1)
Devízový tuzemec - právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku použiť svoje peňažné prostriedky, s výnimkou:
a)
nákupu nehnuteľností v zahraničí,
b)
nákupu zahraničných cenných papierov,
c)
prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.
(2)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec - právnická osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, pre ktoré sa toto povolenie nevyžaduje.“.
21.
V § 15 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „na podnikaní“.
22.
§ 15 ods. 2 sa vypúšťa.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
23.
V § 16 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba zamestnaná v zahraničí musí povinnosť ustanovenú v odseku 1 splniť bez meškania po návrate do tuzemska po končení tejto nepretržitej pracovnej činnosti v zahraničí.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
24.
V § 17 ods. 4 a § 17 ods. 6 sa slová „obchodovania (§ 7 ods. 3), bez obmedzenia“ nahrádzajú slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23“.
25.
V § 20 ods. 1 sa za slovo „povolení“ vkladá čiarka a slová „na platenie devízovému cudzozemcovi do zahraničia“ sa nahrádzajú slovami „ktoré v odôvodnených prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa § 6 ods. 2 písm. b).“.
26.
V § 22 ods. 1 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu.6c)“.
Odkaz č. 6c) znie:
„6c)
§ 37 zákona č. 21/1992 Zb.“.
27.
V § 22 ods. 2 sa nahrádzajú slová „obchodovania (§ 7 ods. 3), bez obmedzenia“ slovami „prípadov uvedených v § 7 ods. 3 a § 23“.
28.
§ 23 znie:
„§ 23
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene, s výnimkou nákupu nehnuteľností v zahraničí, nákupu zahraničných cenných papierov a prijatia úveru od devízového cudzozemca, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom:
a)
devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovej banke,
b)
devízové prostriedky, ktoré jej je devízová banka povinná predať podľa § 20 a 21,
c)
devízové prostriedky, ktoré devízová banka odmietla od nej kúpiť a vydala jej o tom potvrdenie,
d)
devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí,
e)
devízové prostriedky, na ktoré sa nevzťahujú povinnosti podľa § 17.
(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie v česko-slovenskej mene voči devízovému cudzozemcovi, s výnimkou
a)
nákupu nehnuteľností v zahraničí,
b)
nákupu zahraničných cenných papierov a
c)
prijatia peňažného úveru od devízového cudzozemca.
(3)
V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, sa môže devízový tuzemec - fyzická osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých sa toto povolenie nevyžaduje.“.
29.
V § 24 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú slová „v tuzemsku a“.
30.
§ 25 znie:
„§ 25
Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike iba:
a)
dedením,
b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c)
ak ide i nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je devízovým cudzozemcom, alebo ak má nadobudnúť nehnuteľnosť devízový cudzozemec - fyzická osoba od manžela, rodičov alebo prarodičov,
d)
výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej hodnota neprevyšuje hodnotu pôvodnej nehnuteľnosti,
e)
pokiaľ má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,6d)
f)
pokiaľ ide o stavbu, ktorú devízový cudzozemec vystaval na vlastnom pozemku,
g)
pokiaľ tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.7)“.
Odkazy č. 6d) a 7) znejú:“.
„6d)
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplne znenie č. 47/1992 Zb.).
7)
Napr. Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb.“.
31.
§ 28 sa za slová „zahraničné platobné dokumenty“ vkladá čiarka a slová „vkladné knižky znejúce na cudziu menu“.
32.
V § 29 sa za odsek 2 dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Štátna banka česko-slovenská môže ustanoviť opatrením v Zbierke zákonov maximálne sumy devízových prostriedkov, ktoré možno vyviezť do zahraničia v hotovosti.“.
33.
V § 31. ods. 3 písm. b) sa za slovo „zdedené“ dopĺňa slovo „zlaté“.
34.
Siedma časť znie:
„SIEDMA ČASŤ
MAJETKOVÁ ÚČASŤ V ZAHRANIČÍ
§ 34
(1)
Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
(2)
Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa na strate.
(3)
Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.
(4)
Vykonávací predpis Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže ustanoviť, kedy sa povolenie podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti takého povolenia. Devízové povolenia podľa odsekov 1 a 3 nahrádyajú devízové povolenia vyžadované podľa § 14 a § 23 ods. 3, prípadne podľa § 10 ods. 2 a § 16 ods. 3.“.
35.
V § 35 ods. 1 sa za slová „v česko-slovenskej alebo v“ vkladá slovo „dohodnutej“ a na konci sa dopĺňa veta, ktorá znie: „Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu.6c)“.
36.
§ 35 ods. 2 znie:
„(2)
Za cudzozemský účet sa považuje takisto:
a)
vkladový účet v banke8a) v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový cudzozemec zdedil,
b)
vkladový list vydaný bankou v prípade, že jeho vlastník je devízovým cudzozemcom alebo sa jeho vlastník stal devízovým cudzozemcom alebo ho devízový cudzozemec zdedil.“.
Odkaz č. 8a) znie:
8a)
Zákon č. 21/1992 Zb.“.
37.
V § 36 ods. 3 sa dopĺňajú druhá a tretia veta, ktoré znejú: Toto povolenie sa nevyžaduje, ak ide o prevod dedičstva alebo výživného (§ 31 a 32). Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, kedy sa devízové povolenie nevyžaduje.“.
38.
§ 38 znie:
„§ 38
(1)
Ak devízový orgán zistí, že osoba, u ktorej vykonáva devízovú kontrolu podľa § 37, porušila povinnosti, ktoré sú jej ustanovené týmto zákonom, uloží jej, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránila.
(2)
Devízový orgán môže uložiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe, ktorá porušila povinnosti ustanovené jej týmto zákonom, pokutu až do výšky 1 milióna Kčs. Devízový orgán pritom postupuje podľa predpisov o správnom konaní.8b)
(3)
Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia devízového orgánu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2. Pokuty sa odvádzajú do štátneho rozpočtu republiky príslušnej podľa sídla alebo bydliska osoby, ktorej sa pokuta uložila.
(4)
Devízový orgán môže uložiť pokutu podľa odseku 2 do jedného roka odo dňa zistenia porušenia tohto zákona, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, v ktorom sa povinnosť porušila.“.
Odkaz č. 8b) znie:
8b)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).“.
39.
V § 41 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy takisto česko-slovenskú menu, na ktorej dovoz sa vyžaduje devízové povolenie, ak osoba cestujúca do tuzemska toto povolenie nemá.“.
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a vkladajú sa v ňom za slová „odseku 1“ slová „a 2“.
40.
V § 43 písm. f) sa slová „prijíma úver v devízových prostriedkoch od devízového cudzozemca“ nahrádzajú slovami „prijíma peňažný úver od devízového cudzozemca“, v písmene g) sa na konci vypúšťajú slová „a v tuzemsku“ a za písmeno m) sa dopĺňa nové písmeno n), ktoré znie:
„n)
neposkytuje súčinnosť devízovému orgánu vykonávajúcemu devízovú kontrolu (§ 37 ods. 3).“.
41.
§ 44 prvá veta znie: „Devízové priestupky podľa § 43 písm. a) až j) prejednávajú príslušné orgány miestnej správy,10) priestupky podľa § 43 písm. k), l), m) orgány colnej správy, a ak ide o devízový priestupok podľa § 43 písm. n), devízové orgány.“.
Odkaz č. 10) znie:
„10)
Zákon Českej národnej rady č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb. Zákon Českej národnej rady č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a niektorých ďalších opatreniach s tým súvisiacich.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.“.
42.
V § 44 ods. 2 sa slová „Zboru národnej bezpečnosti“ nahrádzajú slovom „polície“11a)“.
Odkaz č. 11a) znie:
„11a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky.
Zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky.“.
43.
§ 45 od. 1 písm. b) znie:
„b)
pokutu až do výšky 20 000 Kčs za devízové priestupky uvedené v § 43 písm. b) až n),“.
44.
Za § 46 sa zaraďuje nový oddiel 3, ktorý včítane nadpisu znie:
„Oddiel 3
§ 46a
Blokové konanie
Devízový priestupok, ktorý bol spoľahlivo zistený, a ak nestačí dohovorenie osobe, ktorá sa priestupku dopustila, môžu orgány uvedené v § 44 so súhlasom tejto osoby prejednať v blokovom konaní a uložiť blokovú pokutu až do výšky 5 000 Kčs.“.
45.
§ 48 ods. 1 znie:
„(1)
Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom konaní,8b) s výnimkou uvedenou v odseku 2.“.
46.
§ 48 ods. 2 sa vypúšťa a odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
47.
V § 49 sa za slová „Štátna banka česko-slovenská“ vkladajú slová „po dohode s ministerstvami financií republík“.
48.
Za § 49 sa vkladajú nové § 49a a 49b, ktoré znejú:
„§ 49a
(1)
Federálne ministerstvo financií po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu upraví vykonávacím predpisom spôsob vyporiadania nárokov z odberných poukazov podniku zahraničného obchodu Tuzex a zo zostatkov účtov v nich vedených.
(2)
Nároky podľa odseku 1 možno uplatniť do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 49b
Štátna banka česko-slovenská po dohode s Federálnym ministerstvom financií ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov postup devízových tuzemcov - právnických osôb v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej evidencie a výkazníctva.“.
49.
§ 51 ods. 2 znie:
„(2)
Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb (§ 5 ods. 1 a 2) zriadené podľa doterajších predpisov zostávajú zachované, a to s výnimkou devízových účtov zriadených podľa § 11 ods. 3, do ich vyčerpania. Pre použitie zostatkov na devízových účtoch platí ustanovenie § 11 ods. 6. Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb zriadené na základe devízového povolenia sa riadia podmienkami ustanovenými v tomto povolení.“.
Čl. II
Pokiaľ sa v devízovom zákone používa pojem „devízový peňažný ústav“, rozumie sa tým naďalej „devízová banka“.
Čl. III
(1)
Zrušujú sa:
1.
§ 17 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. i) a § 22 písm. j) zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov,
2.
vyhláška Federálneho ministerstva zahraničného obchodu a Federálneho ministerstva financií č. 8/1981 Zb. o odberných poukazoch PZO Tuzex,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 370/1990 Zb. o oprávnení na predaj tovaru a poskytovanie služieb na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za devízové prostriedky,
4.
vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 583/1990 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon.
(2)
Povolenia na predaj tovaru a poskytovanie služieb za devízové prostriedky na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydané podľa zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení neskorších predpisov strácajú platnosť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Čl. IV
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie devízového zákona č. 528/1990 Zb., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1992.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.