Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, prináša kritické úpravy v postupe riešenia predpojatosti sudcov Ústavného súdu SR. Kľúčovým cieľom tohto zákona, schváleného 30. apríla 2013, je riešiť situáciu, kedy je kvôli námietkam predpojatosti voči viacerým sudcom nemožné zabezpečiť riadne rozhodovanie ústavného súdu. Novela zavádza doktrínu nevyhnutnosti, ktorá umožňuje sudcovi, ktorý by inak bol vylúčený, pokračovať v konaní, ak by zastavenie konania ohrozilo spravodlivosť a ústavne garantovanú ochranu práv a slobôd. Medzi hlavné zmeny patrí úprava v § 28, kde je definované rozhodovanie o predpojatosti sudcov, či už v pléne alebo v senáte, a možnosť prehliadania ďalších námietok predpojatosti v prípade nevyhnutnosti. Novela tiež pridáva prechodné ustanovenie v § 79c, ktoré hovorí, že nové procesné pravidlá sa vzťahujú aj na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Tento zákon je v súlade s medzinárodnými zmluvami a zákonmi Slovenskej republiky a nenesie významné finančné, ekonomické či iné systémové vplyvy.