Zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. marca 2010 bol prijatý s cieľom transponovať smernicu 2006/123/ES Európskeho parlamentu a Rady do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hlavným cieľom je zabezpečiť kompatibilitu s právom EÚ a podporiť slobodný pohyb služieb medzi členskými štátmi. Zákon definuje práva a povinnosti poskytovateľov a príjemcov služieb, a zahŕňa dohľad nad poskytovateľmi a spoluprácu s orgánmi iných členských štátov EÚ. Zákon sa nevzťahuje na určité typy služieb, ako sú finančné služby, zdravotná starostlivosť, či služby notárov. Zavádza tiež jednotné kontaktné miesta (JKM), ktoré majú zjednodušiť proces získanie oprávnení na poskytovanie služieb a podporiť cezhraničné poskytovanie služieb. Tento právny rámec umožňuje zjednodušiť administratívne postupy, podporiť hospodársku súťaž a odstrániť prekážky v poskytovaní služieb, čím prispieva k liberalizácii služieb na vnútornom trhu EÚ. Kľúčovými prvkami sú zjednodušenie prístupu k službám a efektívna administratívna spolupráca medzi príslušnými orgánmi.