Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu, schválený Národnou radou Slovenskej republiky dňa 8. novembra 2005, sa zameriava na poskytovanie alternatívnych služieb pre občanov a vojakov v zálohe počas vojny alebo vyhláseného vojnového stavu. Jeho primárnym cieľom je umožniť týmto osobám odmietnuť mimoriadnu vojenskú službu z dôvodov svedomia či náboženského presvedčenia a vykonávať namiesto toho alternatívnu službu. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definícia alternatívnej služby ako povinnej služby registrovaných občanov, ktorí podajú písomné vyhlásenie o odmietnutí mimoriadnej služby. Zákon tiež opisuje proces podania takéhoto vyhlásenia, vrátane potrebných osobných údajov a dôvodov odmietnutia. Zákon zdôrazňuje zásadu rovnakého zaobchádzania, zakazujúc diskrimináciu na základe rodinného stavu, viery, politických presvedčení, rasového či národnostného pôvodu. Zákon významne ovplyvňuje zamestnávateľské organizácie v štátnom, verejnom a náboženskom sektore, ako aj organizácie zabezpečujúce obranu či civilnú ochranu, ktorým ukladá povinnosti v súvislosti s poskytovaním alternatívnych služieb počas vojny alebo vojnového stavu.