Zákon o mediácii a o doplnení niektorých zákonov, schválený Národnou radou Slovenskej republiky 25. júna 2004, sa zameriava na úpravu vykonávania mediácie ako metódy riešenia sporov mimo súdu. Tento zákon sa vzťahuje na konflikty vychádzajúce z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodných a pracovnoprávnych vzťahov, vrátane cezhraničných sporov v rámci Európskej únie, s výnimkou Dánska. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú definovanie mediácie ako mimosúdnej činnosti, pri ktorej strany za pomoci mediátora riešia svoje spory. Mediátor musí byť zapísaný v registri mediátorov a jeho činnosť je považovaná za podnikanie, pričom sa vyžaduje, aby bol bezúhonný a vykonával mediáciu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon upravuje aj vzťah k všeobecným predpisom o službách na vnútornom trhu, určujúc jednotný postup pre registráciu mediátorov, mediačných centier a vzdelávacích inštitúcií. Zabezpečuje právnu základňu pre mediáciu ako alternatívu k súdnemu konaniu, čím môže byť prínosnejšia pre riešenie sporov rýchlejším a menej nákladným spôsobom. Okrem toho podporuje dobrovoľnú participáciu osôb na mediácii, čo môže viesť k lepšiemu dodržiavaniu dosiahnutých dohod.