Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválený Národnou radou Slovenskej republiky 26. mája 2004, upravuje podmienky výkonu a práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Týka sa to aj znaleckých, tlmočníckych a prekladateľských ústavov. Zákon definuje ich úlohu pred súdmi, verejnými orgánmi a pre iné fyzické a právnické osoby, ak je ich činnosť vyžadovaná osobitnými predpismi. Štandardizuje činnosť cez zavedenie systému formálneho splnomocnenia osôb zapísaných v príslušných zoznamoch a reagovanie na požiadavky zadávateľov, ktorí môžu byť fyzickými či právnickými osobami alebo verejnou mocou. Zákon zavádza odmeny za poskytované služby (znalečné a tlmočné), umožňuje znalcom, tlmočníkom a prekladateľom vyžiadať si preddavok na náklady a stanovuje, že ich činnosť nemá charakter podnikania. Taktiež stanovuje povinnosť týchto odborníkov dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a zaručuje ochranu osobných údajov. Výkonom svojej práce musia znalci, tlmočníci a prekladatelia spolupracovať s verejnými orgánmi a zabezpečiť spoľahlivosť a dôveryhodnosť svojich odborných posudkov, prekladov a tlmočení. Tento právny rámec sa aj dopĺňa o zmeny iných zákonov, ktoré zdieľajú alebo vyžadujú spoluprácu so znalcami a tlmočníkmi.