Zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. upravuje zdaňovanie pri odplatnom prevode a prechode nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Hlavný cieľ legislatívy je definovať daňovú povinnosť a výnimky týkajúce sa transakcií s nehnuteľnosťami. Medzi hlavné ustanovenia patrí určenie daňovníkov, ktorými sú najmä prevodcovia alebo nadobúdatelia nehnuteľností, vrátane konkrétnych situácií ako je zámery alebo výkon súdnych rozhodnutí. Zákon tiež špecifikuje, že daň sa nevzťahuje na vydanie nehnuteľností podľa osobitných predpisov, prevody vlastníctva bytov z doterajších nájomcov alebo prvý prevod vlastníctva bytu a priľahlých pozemkov z vlastníctva stavebníka. Dôležitou výnimkou sú verejné subjekty ako Slovenská republika, vyššie územné celky, obce, ktoré nie sú považované za daňovníkov podľa tohto zákona. Táto legislatíva významne ovplyvňuje procesy súvisiace s obchodovaním s nehnuteľnosťami, pričom konkrétne definuje dane a oslobodenia v tejto oblasti.