Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválený 30. októbra 2003, upravuje podmienky nároku a poskytovanie náhrady príjmu pre zamestnancov, ktorí sú dočasne práceneschopní z dôvodu choroby, úrazu, karanténnych opatrení alebo izolácie. Zákon definuje zamestnanca ako fyzickú osobu podliehajúcu nemocenskému poisteniu s výnimkou osôb vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody. Hlavné ustanovenia zahŕňajú podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ako aj situácie, kedy tento nárok nevzniká, napríklad ak zamestnanec poberá nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok, alebo ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v dôsledku úmyselného trestného činu. Ďalej zákon ustanovuje, že nárok zaniká, ak zamestnankyňa v období šiestich týždňov pred očakávaným pôrodom získa nárok na materské. Zákon má významný dopad na systém sociálneho poistenia, keďže určuje pravidlá pre financovanie a poskytovanie náhrady príjmu počas dočasnej neschopnosti zamestnancov, čím zabezpečuje finančnú ochranu v prípade dočasného pracovného výpadku. Ovlivňuje zamestnávateľov z hľadiska povinností poskytovania tejto náhrady a adresuje tiež dodržiavanie liečebného režimu.