Zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) z 24. apríla 2003 sa zameriava na ochranu individuálneho súkromia pred neoprávneným použitím technologických prostriedkov, najmä v kontexte sledovania a odpočúvania. Zákon ustanovuje, že použitie informačno-technických prostriedkov je povolené iba v špecifických prípadoch, keď je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku alebo pri predchádzaní a objasňovaní trestnej činnosti. Pre takéto použitie musí existovať súhlas zákonného sudcu a môže trvať najdlhšie šesť mesiacov s možnosťou predĺženia. Zákon vymenúva orgány oprávnené používať uvedené prostriedky, napríklad Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo, pričom zdôrazňuje, že súkromné subjekty a samosprávne orgány tieto prostriedky používať nesmú. Kľúčové ustanovenia sú zamerané na reguláciu používania technických prostriedkov na účely, ktoré sú v súlade so záujmami bezpečnosti a poriadku štátu, pričom sa kladie dôraz na minimalizáciu zásahov do základných práv a slobôd.