Zákon, ktorým sa mení zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, nadobúda účinnosť 1. apríla 2002. Hlavným cieľom legislatívy je upraviť mechanizmy týkajúce sa výchovy detí, najmä v prípade, keď je výchova dieťaťa vážne ohrozená. Jedným z kľúčových ustanovení je úprava § 45 odsek 3, ktorý umožňuje súdu nariadiť ústavnú výchovu, ak je výchova dieťaťa vážne narušená a iné opatrenia neboli úspešné, alebo ak rodičia nie sú schopní zabezpečiť výchovu z iných závažných dôvodov. Ústavná výchova môže byť tiež nariadená vo výnimočných prípadoch bez predchádzajúcich výchovných opatrení, ak je to v záujme dieťaťa. Ďalšia významná zmena sa týka § 68 ods. 1 písmeno a), kde sa ustanovuje, že rodičia môžu stratiť výchovné práva, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavili skutočný záujem o dieťa, ako napríklad pravidelné návštevy alebo plnenie vyživovacej povinnosti, pokiaľ im v tom nebránili závažné prekážky. Tieto novelizácie smerujú k zabezpečeniu lepších podmienok pre výchovu detí, najmä v prípadoch, kde rodičia nie sú schopní napĺňať svoje povinnosti, čo môže viesť k zlepšeniu ochrany práv detí v zložitých rodinných situáciách.