Zákon o vojnových hroboch z 10. júla 2002, účinný od 1. januára 2003, je legislatívnym nástrojom Slovenskej republiky zameraným na ochranu a starostlivosť o vojnové hroby, pohrebiská a cintoríny v súlade s medzinárodným humanitným právom, ako sú Ženevské dohody. Hlavným cieľom je zabezpečiť uctenie a trvalú starostlivosť o miesta posledného odpočinku vojnových obetí, vrátane tých, ktorí zomreli v dôsledku vojnových operácií, v zajatí alebo v dôsledku vojen. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky viesť zoznamy a evidenciu vojnových hrobov a zabezpečovať ich ochranu a údržbu. Finančné prostriedky na tento účel sú vyčlenené zo štátneho rozpočtu a sú viazané na minimálnu hodinovú mzdu, pričom vyššie príspevky sú vyčlenené pre miesta vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Obce sú správcami vojnových hrobov v ich katastri a majú právo na čerpanie týchto prostriedkov za účelom zabezpečenia starostlivosti o tieto miesta. Tento zákon má významné následky pre územnú samosprávu a pre rozpočtové plánovanie štátu, zaručujúcou ochranu historických a pietnych miest, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou národnej pamäte.