Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z., sa zameriava na úpravu a zefektívnenie procedúr Ústavného súdu Slovenskej republiky. Hlavným cieľom je harmonizovať rozhodovacie procesy medzi senátmi Ústavného súdu a zabezpečiť jednotnosť právnych názorov, čím predchádza právnej neistote. Zákon zavádza mechanizmus, podľa ktorého musí senát pred vyhlásením rozhodnutia predložiť právne otázky s odlišnými názormi plénu Ústavného súdu (§ 6), čím sa zaisťuje súlad rozhodnutí. Okrem toho upravuje platy sudcov počas dočasnej neschopnosti výkonu ich funkcie (§ 17 ods. 2), čím sa stanovuje ich príjem najviac počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku bez nároku na nemocenské dávky. Ďalej umožňuje sudcom vyjadriť nesúhlas s rozhodnutiami a odôvodneniami Ústavného súdu formou odlišného stanoviska, ktoré sa pripojí k rozhodnutiu a zverejňuje rovnako ako hlavné rozhodnutia (§ 32 ods. 1). Zákon tiež stanovuje postupy pre prípady, keď Výbor pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva upozorní vládu na možné porušenia práv, čím zabezpečuje efektívne konanie Ústavného súdu na základe ústavných sťažností (§ 75). Tieto zmeny majú za cieľ posilniť inštitucionálnu integritu a právnu istotu v konaní ústavného súdnictva na Slovensku.