Zákon č. 184 z 10. júla 1999 o používaní jazykov národnostných menšín upravuje pravidlá používania menšinových jazykov v úradnom styku a verejnej správe na území Slovenskej republiky. Zákon definuje menšinové jazyky ako bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský jazyk. Stanovuje podmienku 15% zastúpenia príslušníkov národnostnej menšiny v obci (podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov) pre možnosť používania menšinového jazyka v úradnom styku. V takýchto obciach majú občania právo komunikovať s orgánmi verejnej správy v menšinovom jazyku, získavať dvojjazyčné úradné dokumenty (vrátane rodných listov, sobášnych listov a úmrtných listov) a používať menšinový jazyk na rokovaniach obecného zastupiteľstva. Zákon tiež upravuje označovanie obcí, ulíc a geografických názvov v menšinových jazykoch, pričom tieto označenia musia byť uvedené pod názvami v štátnom jazyku. Legislatíva zabezpečuje právo na používanie menšinových jazykov pri zachovaní postavenia slovenčiny ako štátneho jazyka, pričom v prípade pochybností je rozhodujúci text v štátnom jazyku.