"Zákon o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov" je legislatíva prijatá 8. júla 1998 Národnou radou Slovenskej republiky, zameraná na úpravu podmienok a postupov ochrany a pomoci ohrozeným a chráneným svedkom a ich blízkym osobám. Tento zákon stanovuje, že ochrana sa poskytuje, ak svedkovia čelia ohrozeniu života alebo zdravia v súvislosti so svedeckou výpoveďou alebo dôkazmi týkajúcimi sa zločinov, za ktoré môže byť uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo ktoré sú spáchané organizovanou alebo zločineckou skupinou. Ochrana je dobrovoľná a nie je právnym nárokom. Klúčové sú pojmy "ohrozený svedok" a "chránený svedok", pričom zákon definuje postup pre zaradenie do programu ochrany a neodkladné opatrenia. Návrhy na ochranu a opatrenia pripravujú a predkladajú prokurátori, vyšetrovatelia alebo sudcovia, v závislosti od fázy trestného konania. Rozhodovanie o návrhoch má na starosti komisia, ktorá pozostáva z členov vymenovaných ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, s možnosťou zastupovania prostredníctvom náhradníkov. Tento zákon má významný vplyv na trestné konania, posilňujúc bezpečnosť svedkov a ich ochotu spolupracovať s justíciou.