"Zákon o cestovných dokladoch" je právny predpis z 17. decembra 1997, ktorý upravuje druhy cestovných dokladov vydávaných Slovenskou republikou, podmienky ich vydávania, odnímania a odoberania, ako aj práva a povinnosti slovenských štátnych občanov a ďalších osôb v tomto kontexte. Hlavným cieľom zákona je regulovať cestovanie slovenských občanov do zahraničia, vrátane ich práv na slobodné vycestovanie a návrat, v súlade s medzinárodnými zmluvami. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú právo občanov na vydanie cestovného dokladu a obmedzenia, za ktorých môžu získať viac ako jeden doklad rovnakého druhu. Zákon ustanovuje povinnosť podrobiť sa kontrole cestovných dokladov pri prekračovaní štátnej hranice. Zároveň definuje rôzne typy cestovných dokladov, vrátane cestovného pasu, diplomatického pasu, služobného pasu a iných, pričom každý z nich slúži na preukázanie totožnosti a štátneho občianstva. Zákon má významný dopad na evidenciu obyvateľstva a ich základné práva, pričom zakotvuje aj ustanovenia o porušení týchto regulácií a postupoch, ktoré z toho plynú. Je dôležitým nástrojom na reguláciu pohybu osôb cez štátne hranice a zabezpečenie ich práv v medzinárodnom rámci.