Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, prijatý 1. februára 1996, obsahuje úpravy týkajúce sa poskytovania cestovných náhrad. Hlavným cieľom tejto novely je rozšírenie rozsahu pôsobnosti pôvodného zákona aj na situácie, keď je zamestnanec pridelený na výkon práce v zahraničí. Kľúčové zmeny zahŕňajú úpravu § 1 ods. 1 a § 24, kde sa pôvodný text „výkonu práce a pri prijatí do zamestnania“ rozširuje na „výkonu práce, pri prijatí do zamestnania a pri pridelení na výkon práce v zahraničí“. Tieto zmeny sa konkrétne dotýkajú situácií, v ktorých zamestnanci musia vykonávať pracovné povinnosti mimo územia Slovenskej republiky, čím sa zabezpečuje ich nárok na adekvátne cestovné náhrady. Zákon nadobúda účinnosť dňom jeho vyhlásenia. Tieto legislatívne úpravy majú významný vplyv na pracovnoprávne vzťahy, konkrétne pre zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí sú súčasťou globálnych alebo nadnárodných spoločností s pridelením zamestnancov na práce v rôznych krajinách.