Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky z 3. júla 1996 upravuje organizáciu územia Slovenskej republiky, ktorá je stanovená ako jednotná a nedeliteľná. Primárnym cieľom tohto zákona je stanoviť štruktúru samosprávnych a správnych útvarov v krajine. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definícia samosprávnych územných celkov, ktoré sa skladajú z obcí a vyšších územných celkov, pričom územný obvod vyšších územných celkov sa zhoduje s územnými obvodmi krajov. Tento zákon tiež ustanovuje, že vojenské obvody, vytvorené podľa osobitného zákona, nespadajú pod žiadnu obec ani vyšší územný celok. Ďalším významným aspektom je úprava správneho usporiadania krajiny, ktorá sa delí na kraje a okresy. Zákon definuje osem krajov: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický. Tieto kraje pozostávajú z okresov a slúžia ako územné jednotky pre výkon pôsobnosti štátnych orgánov, pokiaľ nie je ustanovené inak osobitnými zákonmi. Legislatíva má významný dopad na organizáciu územnej samosprávy a správne rozdelenie územia pre účely štátnej správy, čím sa zabezpečuje efektívny výkon verejnej moci na všetkých úrovniach riadenia.