Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom jazyku Slovenskej republiky je právnym predpisom z 15. novembra 1995, ktorý ustanovuje slovenský jazyk ako štátny jazyk na území Slovenskej republiky. Hlavným cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu a používanie slovenského jazyka ako základného komunikačného nástroja, vyjadrujúceho suverenitu a kultúrne dedičstvo národa. Medzi kľúčové ustanovenia zákona patrí povinnosť používania štátneho jazyka vo všetkých štátnych orgánoch, územnej samospráve a právnických osobách založených zákonom v úradnom styku, vrátane vydávania zákonov a iných verejných listín. Okrem toho sa stanovuje, že názvy obcí, ulíc a geografické názvy musia byť uvádzané v štátnom jazyku. Zákon zároveň umožňuje osobitné predpisy pre používanie jazykov národnostných menšín a poskytuje právo občanom SR na bezplatnú úpravu mena a priezviska do slovenskej pravopisnej podoby. Ministerstvo kultúry SR má za úlohu schvaľovať a zverejňovať kodifikovanú podobu štátneho jazyka. Tento zákon má zásadný dopad na jazykovú politiku krajiny a prispieva k udržaniu a rozvoju slovenskej jazykovej kultúry.