Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, prijatý 3. mája 1995, upravuje a rozširuje predchádzajúcu legislatívu týkajúcu sa daňových poradcov. Hlavným cieľom zákona je umožniť právnickým osobám poskytovať daňové poradenstvo, pokiaľ sú zapísané v obchodnom registri a vedené v zozname daňových poradcov ako verejné obchodné spoločnosti alebo komanditné spoločnosti (§ 3). Medzi kľúčové zmeny patrí požiadavka, aby fyzické osoby vykonávajúce poradenstvo v mene týchto spoločností mali príslušné oprávnenie. Zákon tiež v § 5 aktualizuje kvalifikačné predpoklady pre daňových poradcov, pričom vyžaduje ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického alebo právnického zamerania a minimálne päť rokov praxe, s možnosťou výnimiek udelených komorou. Zákon ustanovuje pravidelné povinné vzdelávanie daňových poradcov organizované v súčinnosti s Ministerstvom financií SR, s minimálnou frekvenciou raz za tri roky (§ 6). Ďalej, nový odsek § 7 ods. 3 zavádza šesťmesačnú čakaciu dobu pre uchádzačov, ktorí neuspeli pri skúškach daňových poradcov. Dôsledkom týchto zmien je zvýšenie profesionality a kvalifikácie daňových poradcov, ako aj posilnenie regulácie a dohľadu nad poskytovaním daňového poradenstva.