Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny z 23. augusta 1994 je legislatíva zameraná na ochranu a udržanie ekologickej stability v Slovenskej republike. Jeho hlavným cieľom je zachovať rozmanitosť prírodných podmienok a foriem života na Zemi, podporovať trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov, zachraňovať prírodné dedičstvo, a udržiavať ekologickú stabilitu. Zákon definuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb v kontexte ochrany prírody. Medzi hlavné ustanovenia patrí prevencia a obmedzenie zásahov, ktoré ohrozujú alebo poškodzujú prírodné dedičstvo a ekologickú stabilitu krajiny, ako aj odstránenie následkov takýchto zásahov. Zákon tiež zavádza komplexný systém ekologickej stability, ktorý zahrňuje biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. Významné krajinné prvky, ako sú lesy, vody, mokrade, a parky, sú chránené pre ich prínos k ekologickej stabilite. Významným aspektom je posilnenie starostlivosti o ekosystémy, pričom sa definujú pojmy ako voľne rastúce rastliny, dreviny mimo lesa, biotopy, a voľne žijúce živočíchy. Zákon neaplikuje na poľnohospodárske plodiny, hospodársky významné druhy, a škodcov, pokiaľ ich genofond nie je ohrozený. Tento zákon významne ovplyvňuje ochranu životného prostredia tým, že vytvára základ pre systematické a trvalo udržateľné riadenie a ochranu prírodných zdrojov a krajiny.