Zákon č. 148/1994 Z.z. upravuje zákon o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (č. 309/1991 Zb.) a zákon o štátnej správe ochrany ovzdušia (č. 134/1992 Zb.). Hlavnou zmenou je nová kategorizácia a definícia zdrojov znečisťovania ovzdušia. Zákon rozdeľuje zdroje znečisťovania na stacionárne (technologické celky, sklady, skládky) a mobilné (motorové vozidlá, železničné vozidlá, plavidlá, lietadlá). Stacionárne zdroje sa ďalej členia podľa tepelného výkonu na: veľké zdroje (nad 50 MW), stredné zdroje (0,2 MW až 50 MW) a malé zdroje (do 0,2 MW). Zákon tiež spresňuje definíciu emisného limitu ako najvyššej prípustnej miery vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia, ktorá môže byť vyjadrená rôznymi spôsobmi vrátane hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku či množstva vztiahnutého na jednotku produkcie. Pre mobilné zdroje zavádza možnosť vyjadrenia emisného limitu vo vzťahu k jednotke dĺžky alebo definovanému testu.