Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa devízový zákon č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z., upravuje podmienky, za ktorých sú devízoví tuzemci, konkrétne právnické osoby, povinní realizovať svoje pohľadávky v devízových prostriedkoch tretích krajín. Hlavným cieľom tohto zákona je harmonizovať devízové operácie s uzavretými medzinárodnými zmluvami, ktoré sú publikované v Zbierke zákonov a zaväzujú Slovenskú republiku. Kľúčové zmeny zahŕňajú povinnosť devízového tuzemca zabezpečiť prevod sumy prijatej v zahraničí prostredníctvom devízového cudzozemca do domácej krajiny v rámci podmienok stanovených medzinárodnými dohodami. Taktiež je v zákone stanovené, že devízový tuzemec môže platiť sprostredkovateľskú odmenu devízovému cudzozemcovi v národnej mene cudzozemca. Vykonávací predpis môže určitým právnickým osobám povinnosť zrušiť, ak získajú devízové povolenie. Zákon nadobúda účinnosť 1. mája 1993 a dotýka sa primárne podnikateľského sektora týkajúceho sa medzinárodných obchodných transakcií a platobných operácií.