Zákon o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov (Zákon č. 610 z 2. decembra 1992) upravuje postup pri tvorbe a určení výšky rezerv, ktoré môžu daňovníci priznať ako náklady na účely stanovenia základu dane z príjmov. Tento zákon sa zameriava na rôzne formy rezerv, vrátane bankových rezerv, rezerv v poisťovníctve, rezerv na opravy hmotného majetku, pohľadávky za dlžníkmi v konkurznom konaní a rezerv na pestovnú činnosť. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť preukázateľnosti tvorby rezerv cez inventarizáciu, definujú účel, odôvodnenosť a výšku rezerv. Bankové rezervy napríklad umožňujú obmedzenú tvorbu na pohľadávky z úverov po splatnosti do 10 % priemerného stavu za zdaňovacie obdobie. Poisťovníctvo môže tvoriť rezervy na neživotné poistenie do 60 % prijatého poistného. Rezervy na opravy hmotného majetku môžu vytvárať vlastníci alebo nájomcovia, pokiaľ majú zmluvnú povinnosť opravovať prenajatý majetok. Významným dôsledkom je, že rezervy musia byť prednostne použité na úhradu príslušných výdavkov a nesmú sa tvoriť pre obstaranie majetku. Týmto spôsobom zákon zabezpečuje štruktúrované a transparentné účtovanie rezerv na daňové účely.