Zákon č. 478/1992 o úžitkových vzoroch upravuje právnu ochranu technických riešení formou úžitkových vzorov. Definuje podmienky na priznanie ochrany, ktorými sú novosť, presah rámca prostej odbornej schopnosti a priemyselná využiteľnosť. Zákon explicitne vymedzuje, čo nemožno považovať za technické riešenia (napríklad objavy, vedecké teórie, matematické metódy, počítačové programy) a čo nemožno chrániť úžitkovými vzormi (vrátane riešení v rozpore s verejnou morálkou, odrôd rastlín a plemien zvierat). Ustanovuje, že technické riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky, pričom poskytuje 6-mesačnú ochrannú lehotu pre zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa. Právo na ochranu úžitkovým vzorom prináleží pôvodcovi alebo jeho právnemu nástupcovi, pričom pôvodcom je osoba, ktorá vytvorila riešenie vlastnou tvorivou prácou. Registráciu úžitkových vzorov vykonáva Federálny úrad pre vynálezy.