Zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je legislatíva prijatá 6. mája 1992, ktorá ustanovuje postavenie a činnosť notárov v Slovenskej republike. Hlavným cieľom zákona je regulovať notársku činnosť a samosprávu notárov, zabezpečovať poriadok a istotu v právnych vzťahoch a predchádzať sporom. Zákon definuje notára ako verejného činiteľa, ktorého činnosť zahŕňa spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, osvedčovanie právne významných skutočností, konanie vo veciach notárskych úschov a riadenie notárskych centrálnych registrov. Podľa zákona môže notár vykonávať aj ďalšie činnosti, pokiaľ to ustanovuje tento alebo osobitný zákon, vrátane funkcie mediátora a rozhodcu. Zákon určuje, že dokumenty vyhotovené v rámci notárskej činnosti sú verejnými listinami. Notár musí postupovať nestranne a nezávisle, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a relevantnými zákonmi, pričom jeho práca predstavuje výkon verejnej moci. Tento legislatívny rámec má významný vplyv na právnu istotu a spravodlivosť v spoločnosti, ovplyvňujúc právne procesy a formality v Slovenskej republike.