Zákon Slovenskej národnej rady o správnych poplatkoch z 5. mája 1992 upravuje systém správnych poplatkov vyberaných za úkony vykonávané správnymi orgánmi, zastupiteľskými úradmi, obcami a štátnymi archívmi Slovenskej republiky. Hlavným cieľom zákona je stanoviť podmienky pre vyrubovanie a výber poplatkov, ktoré sú viazané na úkony uvedené v sadzobníku správnych poplatkov. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú definíciu poplatníka ako právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá iniciuje alebo je zainteresovaná v úkone, pričom viacerí poplatníci sú povinní platiť poplatok spoločne a nerozdielne (§ 2). Zákon tiež špecifikuje okolnosti vzniku poplatkovej povinnosti, ktorá vzniká podaním podnetu alebo žiadosti na vykonanie úkonu (§ 3). Oslobodenia od poplatkov sú zabezpečené pre určité kategórie subjektov ako orgány štátnej správy, diplomatických zástupcov a úkony spojené s vykonávaním sociálneho zabezpečenia a medzinárodných zmlúv (§ 4). Zákon detailne rozpracováva spôsob stanovenia základu pre poplatky s percentuálnou sadzbou a určovanie sadzieb poplatkov pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku (§ 5, § 6). Tento právny rámec má za cieľ zabezpečiť transparentnosť a systematickosť vo výbere správnych poplatkov, čím ovplyvňuje rôzne sektory a jednotlivcov zapojených do správnych a daňových konaní.