Zákon Slovenskej národnej rady o dani z nehnuteľností, prijatý 29. apríla 1992, upravuje systém zdanenia nehnuteľností v Slovenskej republike. Tento zákon stanovuje tri hlavné kategórie daní: daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov. Hlavným cieľom zákona je regulovať daňové povinnosti vlastníkov a správcov pozemkov, ako aj ďalších subjektov zapísaných v katastri nehnuteľností. Medzi kľúčové ustanovenia patrí určenie daňovníka, ktorý môže byť vlastníkom pozemku, nájomcom podľa podmienok nájomného vzťahu, alebo užívateľom pozemku. Zákon presne definuje predmet dane, medzi ktoré patria napríklad orná pôda, trvalé trávne porasty, rybníky, stavebné pozemky a ďalšie. Výnimky z predmetu dane zahŕňajú určité plochy zastavané stavbami, ktoré už podliehajú iným formám daní. Tento zákon má významný dopad na finančné povinnosti fyzických a právnických osôb v súvislosti s vlastníctvom a užívaním pozemkov a stavieb, čím ovplyvňuje široké spektrum vlastníkov nehnuteľností v rámci republiky.