Zákon o sústave daní je legislatívny akt Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijatý 15. apríla 1992, ktorý ustanovuje štruktúru daní v štáte. Hlavným cieľom zákona je zjednotenie a regulácia daňovej sústavy pokrývajúcej rôzne druhy daní. Medzi kľúčové ustanovenia patrí definovanie týchto daní: daň z pridanej hodnoty vrátane dane pri dovoze, spotrebné dane (ako sú dane z uhľovodíkových palív, liehu, piva, vína, tabaku), dane z príjmov (fyzických a právnických osôb), daň z nehnuteľností, cestná daň, daň z dedičstva a darovania, daň z prevodu nehnuteľností, a dane na ochranu životného prostredia. Zákon tiež stanovuje, že iné dane ako uvedené nemôžu byť ustanovené. Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje okruh daňovníkov, predmety a základy daní, a taktiež umožňuje isté odchýlky v konštrukcii daňových sadzieb pre jednotlivé republiky. Pre daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí zaisťuje jednotné daňové povinnosti a harmonizovanú úpravu na vylúčenie dvojitého zdanenia. Nehnuteľnosti podliehajú daniam v republike, kde sa nachádzajú. Tento zákon významne ovplyvňuje oblasť daňového práva, jednotlivcov aj podnikateľské subjekty v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.