Zákon o bankách je legislatívny akt prijatý Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 20. decembra 1991. Jeho hlavným cieľom je upraviť právne postavenie a činnosť bánk v Slovenskej republike. Podľa zákona sa bankami rozumejú právnické osoby sídliace na Slovensku, ktoré sú založené ako akciová spoločnosť alebo štátny peňažný ústav a majú povolenie pôsobiť ako banka. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú definície základných bankových činností, ako sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Zákon tiež poskytuje rámec pre ďalšie činnosti, ktoré môžu banky vykonávať po získaní príslušného povolenia. Medzi tieto činnosti patrí investovanie do cenných papierov na vlastný účet, finančný leasing, poskytovanie záruk a obchodovanie na vlastný alebo klientský účet. Zákon má významný vplyv na bankový a finančný sektor, keďže určuje rozsah činností, ktoré môžu banky legálne vykonávať, a stanovuje požiadavky na ich fungovanie. Tento legislatívny rámec prispieva k regulácii finančného trhu a zabezpečuje ochranu vkladateľov pri vykonávaní bankových transakcií.