Zákon o civilnej službe je legislatívou prijatou Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 12. decembra 1991, ktorá definuje a upravuje civilnú službu ako alternatívu k vojenskej základnej (náhradnej) službe alebo vojenským cvičeniam pre občanov, ktorí ich odmietajú z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania. Hlavným cieľom zákona je poskytnúť legitímnu možnosť slúžiť v prospech štátu pre tých, ktorí z ideologických dôvodov nemôžu absolvovať tradičnú vojenskú službu. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú: 1. Civilná služba sa vykonáva v organizáciách štátu, obcí alebo nezárobkových neštátnych právnických osôb, najmä v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a ochrana životného prostredia. 2. Dĺžka civilnej služby je o polovicu dlhšia než vojenská základná služba, pričom vláda môže jej dĺžku skrátiť nariadením. 3. Občania musia podať písomné vyhlásenie o odmietnutí vojenskej služby podľa zákonných termínov a v prípade schválenia sú povinní splniť príkaz na výkon civilnej služby, pričom platí až do dosiahnutia veku 38 rokov pre náhradnú službu a 60 pre vojenské cvičenia. Zákon zaručuje, aby občania vykonávajúci civilnú službu nemali neodôvodnené výhody alebo nevýhody v porovnaní s tými, ktorí slúžia v ozbrojených silách. Tento právny rámec poskytuje mechanizmus pre správne a riadne odrieknutie vojenskej služby z morálnych dôvodov.