Zákon o životnom prostredí z 5. decembra 1991, prijatý Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ustanovuje základné zásady a povinnosti pre ochranu a zlepšovanie stavu životného prostredia, pričom sa opiera o princíp trvalo udržateľného rozvoja. Zákon definuje životné prostredie ako súhrn faktorov a podmienok potrebných pre existenciu organizmov vrátane človeka, pričom zahŕňa jeho hlavné zložky ako ovzdušie, vodu, horniny a pôdu (§ 2). Rovnako je v zákone definovaný ekosystém ako sústava živých a neživých zložiek spolu navzájom prepojených výmenou látok a energií (§ 3). Dôležitou súčasťou legislácie je ekologická stabilita, ktorá sa zaoberá schopnosťou ekosystémov vyrovnávať sa s vonkajšími zmenami (§ 4). Zákon tiež zdôrazňuje limity únosného zaťaženia územia, ktoré je určené na zabránenie poškodzovaniu životného prostredia (§ 5). V rámci ochrany prírodných zdrojov zákon klasifikuje tieto zdroje na obnoviteľné a neobnoviteľné, pričom prvé majú schopnosť regenerácie pri spotrebúvaní (§ 7). Zákon sa zameriava aj na prevenciu a kontrolu znečisťovania a poškodzovania životného prostredia, s cieľom minimalizovať ekologickú ujmu, teda stratu funkcií ekosystémov spôsobenú ľudskou činnosťou (§ 8, § 10).