Zákon Slovenskej národnej rady o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami z 26. februára 1992 upravuje pravidlá a podmienky, za ktorých môžu právnické a fyzické osoby poskytovať sociálne služby na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je stanoviť špecifické činnosti zamerané na uspokojovanie sociálnych potrieb fyzických osôb, medzi ktoré patrí napríklad výchovná a poradenská starostlivosť, ústavná sociálna starostlivosť či opatrovateľská služba. Kľúčové ustanovenia tohto zákona zahŕňajú povinnosť právnických a fyzických osôb písomne oznámiť príslušnému orgánu začatie poskytovania sociálnych služieb do ôsmich dní. Služby môžu byť poskytované bez úhrady, za úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov, prípadne so zámerom dosiahnutia zisku. Dôležitým aspektom je aj povinnosť uzatvárať zmluvy s príjemcami sociálnych služieb, pričom na uzatváranie týchto zmlúv sa vzťahuje Občiansky zákonník. Zákon ďalej stanovuje podmienky pre oznamovanie zmeny alebo ukončenia poskytovaných služieb a obsah písomného oznámenia vrátane údajov ako obchodné meno, druh poskytovanej služby či miesto a doba poskytovania. Cieľom zákona je zabezpečiť transparentnosť a reguláciu v poskytovaní sociálnych služieb, čo má významný dopad na sektory záväzkového a zmluvného práva, živnostenského podnikania a sociálnej pomoci.