Zákon o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prijatý 4. marca 1992, upravuje podmienky pre vstup, pobyt a vycestovanie cudzincov z územia ČSFR. Jeho hlavný cieľ spočíva v určení povinností a oprávnení pre cudzincov, ktorí nežijú na tomto území ako občania. Zákon sa nevzťahuje na osoby s postavením utečenca, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú povinnosť mať platný cestovný doklad a vízum pre vstup a pobyt v ČSFR, pokiaľ nie sú oslobodené medzinárodnou zmluvou. Vízum na krátkodobý pobyt sa udeľuje na maximálne 180 dní a môže byť predĺžené na základe žiadosti. Vstup a výstup je povolený len cez určené hraničné priechody. Táto legislatíva významne ovplyvňuje právnu reguláciu cudzineckého režimu a evidenciu obyvateľstva, zabezpečujúc kontrolu nad migráciou cudzincov na území republiky.