Zákon č. 119/1992 o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách a súvisiacich situáciách. Zákon sa vzťahuje na zamestnancov v pracovnom pomere, členov družstiev s pracovným vzťahom, osoby pracujúce na dohody mimo pracovného pomeru (ak je to dohodnuté) a ďalšie osoby určené zákonom. Definuje kľúčové pojmy ako pracovná cesta, zahraničná pracovná cesta a pravidelné pracovisko. Stanovuje základné náhrady, na ktoré má zamestnanec nárok počas pracovnej cesty, vrátane náhrady cestovných výdavkov, výdavkov za ubytovanie, stravného a potrebných vedľajších výdavkov. Osobitne upravuje aj náhrady pri návšteve rodiny počas dlhších pracovných ciest trvajúcich viac ako sedem dní. Zákon presne vymedzuje povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní zamestnanca na pracovnú cestu, vrátane určenia miesta nástupu, výkonu práce, doby trvania a spôsobu dopravy. Definuje tiež okruh rodinných príslušníkov pre účely poskytovania náhrad.