Zákon o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania, prijatý 30. októbra 1991, upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb, ako aj štátnych orgánov pri prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú definície základných pojmov, ako je vysielanie, program, relácia, reklama a sponzorovanie, a určujú, kto môže byť držiteľom licencie na prevádzkovanie vysielania. Legislatíva zdôrazňuje nezávislosť vysielateľov, pričom stanovuje povinnosti, ako je zabezpečenie nevysielania obsahu v rozpore s ústavou Slovenskej republiky, zamedzenie propagácie vojny, násilia a užívania omamných látok. Ďalej stanovuje, že relácie, ktoré môžu ohroziť vývoj detí a mladistvých, nesmú byť vysielané od 6,00 hodín do 22,00 hodín. Zákon tiež ukladá povinnosť poskytnutia vysielacieho času štátnym orgánom na dôležité a naliehavé oznámenia v prípade verejného záujmu. Tento zákon je základným regulatívom v oblasti telekomunikácií a telekomunikačných služieb, s cieľom zabezpečiť obsahovú zodpovednosť a ochranu verejných záujmov v médiálnej oblasti.