Zákon o súdoch a sudcoch, prijatý 19. júla 1991, bol iniciovaný Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s cieľom ustanoviť systém súdov a hlavných zásad ich činnosti v Slovenskej republike. Tento zákon stanovuje nezávislé a nestranné vykonávanie súdnictva prostredníctvom rôznych inštitúcií, vrátane Najvyššieho súdu, Špeciálneho súdu, krajských a okresných súdov a vojenských súdov, ktorých pôsobnosť sa môže rozšíriť aj na územia iných štátov na základe medzinárodných zmlúv. Kľúčovými aspektmi zákona sú jeho ustanovenia o účinnosti a vykonateľnosti rozhodnutí súdov na území Slovenska, zabezpečenie spravodlivého procesu, kde sú všetci účastníci rovní pred zákonom, a právo každého konať vo svojom materinskom jazyku s ustanovením o úhrade trov za tlmočníka. Zákon tiež kladie dôraz na verejnosť a ústnosť konania pred súdmi, pričom všetky rozsudky musia byť verejne vyhlásené. Tento legislatívny akt podrobne upravuje aj proces sťažovaní na prieťahy v konaní a nevhodné správanie súdnych osôb, pričom anonymné podania sa nevybavujú. Celkovo zákon významne prispieva k formálnej organizácii a činnosti súdnej moci v krajine.